po pismenku

Býval som na štvrtom. Ivan B. na druhom. Pivnice boli na prízemí. Paneláková klasika. Taká veľká miestnosť predelená kójami. Meter na meter. Rovná sa meter štvorcový. A dvere z drevených latiek. Neskôr pribúdali rôzne obranné špeciality. Napríklad koberec. Priklincovaný z vnútornej strany aby nebolo vidieť. Alebo papundekel a potom aj plech. To podľa toho čo meter štvorcový ukrýva. Vtedy, keď som tam chodieval s Ivanom B. nikto neskrýval nič. To bolo také to obdobie, keď si ľudia na paneláky len zvykali. Zatiaľ fungovali nepanelákovo. Každý každého poznal. Každý sa každému pozdravil. Bolo to ako na dedine alebo v starom pavlačovom dome. Vtedy. Vtedy to bol taký panelák bez panelákovej anonymity. To prišlo neskôr. Spolu s tým papundeklom.

S Ivanom B. sme tam chodili len tak. Na prieskum. Na indiánsko-partizánsky prieskum. To podľa toho, čo išlo v nedeľu podvečer v televízii. Tam sme chodili pátrať. Väčšinou sme nevypátrali nič. Alebo sme vypátrali, že susedia na druhom už zjedli veľa kompótov. Alebo tí z ôsmeho majú už pokazené zemiaky. Alebo, že niekto kúpil novú skriňu, lebo tú starú dal do pivnice. Aj s kladkou aby nikto nevypátral, čo je v nej. A tak. Občas nás bolo aj viac. Pátračov. Mali sme kamarátov v druhej bráne a tak sme striedavo pátrali v ich a v našej pivnici. Vtedy, keď sme vypátrali, že dospievame, sme boli u nás.

Dodnes vlastne neviem, ktorý sused nám otvoril oči. Z ktorého poschodia. To čo sme vypátrali bolo totiž položené len tak na zemi. Mimo konkrétneho metra štvorcového. Hanbaté obrázky. Zabudnite na to, na čo myslíte. Bol socializmus. Naša prvá hanbatá žena bola kreslená a bola v Revue svetovej literatúry. Ročník 68 alebo 69. V tej pivnici ležal na zemi zázrak. To aj dnes by ma to dostalo. Išlo by mi asi o iné veci ako o tú ženu ale vtedy som mal takých desať. Plus mínus. Skôr plus ako mínus. Dospievalo sa neskôr ako teraz. Tá žena sa volala Barbarella.

V jednom z tých čísel bolo pár strán komiksu. Už komiks bol zázrak. Vtedy boli komiksy len v Kamaráte. Kamko a Kamka. Ale Kamka tam bola oblečená. Barbarella bola síce tiež oblečená ale len trochu. Skoro vôbec. Len také handričky. Ani nie plavky. Len také niečo a pod tým predstava. Naša prvá hanbatá bohyňa rozprávala cez bublinky. Prečítali sme to ale len tak. Aby sa nepovedalo. Vtedy nám o dievčenské reči nešlo. Tak tam sme dospeli. Tam sme pochopili, že v tých dievčatách niečo je. V pivnici s Barbarellou.

Neviem či sa to dá považovať za krádež. Barbarella nebola v žiadnej konkrétnej pivnici. Bola všeobecná. Ale len chvíľu. Potom sme si ju zobrali. To Revue svetovej literatúry sme si požičiavali. Kto ho má dnes netuším ale viem, že mne ostali všetky ostatné. V tých už Barbarella nebola ale nechal som si ich. Boli to hanbaté časopisy. O pár rokov neskôr som si ich všetky prečítal. Barbarellu som už nehľadal. Boli tam oveľa lepšie veci. Mne ostali všetky ostatné. Barbarellu má alebo Ivan B. alebo kamaráti zo susednej brány. Neopýtam sa ich. Neviem kde sú a ani čo robia. Mne ostala Barbarella v spomienke. Ako prvá. Hanbatá žena.

Podľa mňa som kvôli Barbarelle prestal vystrihovať z časopisov Juantorénu a pretekárov formule jeden. Myslím, že vtedy som prestal za svoje hviezdy považovať športovcov a začal som v časopisoch hľadať športovkyne. Špeciálne mi išlo o letné športy. Lyžiarky v overaloch ma až tak nezaujímali. Plavkyne áno. Ale to už potom išlo rýchlo. Len ten naozajstný hanbatý časopis prišiel oveľa neskôr. To už bolo po nežnej revolúcii. Sedel som v parku so svojou budúcou ženou. Ale o tom radšej inokedy.

Mimochodom do tej pivnice sa asi pôjdem pozrieť. Môj otec hovorí, že je tam všetko. Tak len pre istotu. Aby som tu krivo neobvinil Ivana B. Len pre istotu sa pôjdem pozrieť či Barbarella nebýva v našej pivnici.