po pismenku

Moja dcéra recituje. Recituje celkom dobre. Umiestňuje sa v recitačných súťažiach. Má to po mne. To len tak mimochodom. Teraz bola na takej súťaži čo organizovala Matica Slovenská. Nebol som s ňou a tak všetko čo tvrdím viem len z počutia. Ale veriť sa tomu dá. Povedala mi to dcéra a potvrdila to moja žena.

Moja dcéra uspela. Hovorím - recituje celkom dobre. Podľa mňa to má po mne a po mojej žene. My sme kedysi recitovali v divadielku poézie. Ja som recitoval aj tak. Ale na súťaži Matice som nebol. Aspoň čo si pamätám. A moja sexualistická výchova sa preto omeškala. Ja som to síce nevedel, ale dnes to už viem.

„Čau,  tak tvoja dcéra je druhá. Na diplome je ale iné meno. Pomýlili sa. A dostala takú knižku pre dospelých. Takú poéziu“ povedala mi žena do telefónu a dodala: „No a tu máš dcéru“. V telefóne zaškrípalo a ozvala sa moja dcéra: „Čau, tak ja som druhá. Na diplome je ale iné meno. Pomýlili sa v jednom písmenku. A dostala som sexualistickú knihu“. V telefóne nezaškrípalo. „Sexualistickú? To je aká? Taká sexualistická kniha“ to som už v telefóne škrípal ja.

„Čo to trepeš“ zaškrípala vedľa telefónu moja žena. „Aká sexualistická? Čo za sexualistická?“ opýtala sa žena dcéry a ja som bol pri tom len tak telefonicky. „No sú tam také sexualistické obrázky“ povedala moja dcéra trochu bokom od telefónu smerom k mojej žene a trochu do telefónu smerom ku mne do Bratislavy. „Tatko, no taká knižka, ako sú tie tvoje“ povedala dcéra už len do telefónu smerom ku mne a mňa oblial studený pot. V rýchlom tempe som prevetrával svoju knižnicu.  

Nenašiel som v nej ani jednu jedinú sexualistickú knihu. Ale faktom je, že ich tam musí byť veľa: „No také tie tvoje knižky o vojne, s tými nudnými obalmi“. Moja dcéra je presvedčená, že moja zbierka faktografických knižiek je zbierkou červenej knižnice. Mám mám takých kníh navyše naozaj veľmi veľa. A chodím s nimi dokonca aj na toaletu a do vane a k obedu a k večeri a tak. Moja dcéra musí mať pocit, že som úplný sexualistický maniak.

„Fakt“ ozvala sa v tej chvíli moja žena a zobrala si telefón. „No fakt“ povedala už priamo do telefónu a ja som bol studeným potom obliaty druhý krát za tri minúty. Akože aj moja žena si o mne myslí, že som sexualistický maniak? „Fakt, fakt sú tu také obrázky“ povedala mi žena do telefónu a ja som pochopil koľká bije.

„To vydala Matica?“ opýtal som sa. Žena bola chvíľu ticho a potom sa ozvala: „Matica“ a po ďalšej kratučkej chvíli ticha dodala: „V 97-mom“. Bolo mi to jasné. Matica síce podporuje mladých recitátorov ale v sklade má už len národne uvedomelú mierne erotickú a zatiaľ nevypredanú literatúru.