po pismenku

Teda aby bolo jasné, ja som do včera večera celkom presne ani nevedel, čo je pilates. Teda viedel som, že je to cvičenie. V nejakých novinkách boli aj dvd-čka s cvičením pilates. Tak to bolo všetko čo som o tom cvičení vedel. A večer som sa zrazu dozvedel, že ja to cvičím už takých dvadsať rokov. Veľmi intenzívne. Dalo by sa povedať nonstop.

Žena bola včera na pilates. Ona vie čo to je, hoci krk by som dal za to, že to o tých dvd-čkách nevie. Tak ona, hoci nevie, že o tom boli aj dvd-čka to začala cvičiť. To som mimochodom tiež nevedel, že ona začala cvičiť. Teda ona hovorí, že mi to hovorila ale ja som nevedel, že včera večer je ten deň D. Presnejšie večer V.

Moja žena predtým cvičila jogu. O tom tiež niečo viem, hoci dvd-čka som teda nikde v novinách nevidel. Ale viem, že to moja žena cvičila dlho a intenzívne. Vtedy sme ešte bývali v takom peknom starom byte a mali sme také tie staré dvere. Akože veľké dvere a nie že nejaké ošarpané. Raz tam moja žena v tých dverách stála a nohu mala na zárubni. Na tej hornej zárubni. A druhú mala dole. Na prahu. Tak ja odvtedy presne viem, že čo je to jóga. A teda od včera viem aj to, čo je to pilates. Lebo ja pilates cvičím.

Vtedy v tých dverách som chcel aj ja cvičiť jógu ale nohu som dostal len na bočnú zárubňu a aj to len do výšky kolena. Už to bolelo príšerne a ja  som hneď vedel, že na také cvičenie ja nie som stavaný. „So mnou teda nepočítaj“ povedal som vtedy žene, pričom ona sa tak smiala, že zjavne so mnou nepočítala. Keby som ja ale vtedy vedel, že už cvičím pilates tak by som jej povedal inak: „To je nič, tá tvoja jóga, ja cvičím pilates“ a moja žena by sa ma opýtala čo je to pilates a ja by som jej povedal. Ale neopýtala sa ma, čo je mimochodom šťastie lebo ja som to vtedy nevedel. Takže aby som sa vymotal z tej pozície v tých dverách a aj tak vôbec idem rovno na vec.

Moja žena bola teda na pilates. „Hej?“ opýtal som sa a pritom som intenzívne myslel na to dvd-čko, čo viem že bolo v novinách ale nevedel som si vybaviť nič iné len ten názov. „Hej“ odpovedala žena: „a celkom mi to ide, je to dosť podobné ako tá jóga“. Predstavil som si ženu ako stojí zase v dverách s nohou na hornej zárubni a chvíľu som si myslel, že ani to pilates nebude nič pre mňa. Ale na druhej strane som dobrý muž a tak som sa vypytoval ďalej.

„No brucho, brucho musíš mať stále napäté“ povedala mi žena do telefónu a ja som v tej chvíli vedel, že ja to presne cvičím: „Ježkove oči“ povedal som: „však ja to už dvadsať rokov cvičím“. Na druhom konci telefónu bolo ticho. „No však ja mám už dvadsať rokov takú napnutú kožu na tom svojom veľkom bruchu, že až“. „Hej?“ povedal žena. „No hej, ja už to tvoje pilates cvičím dvadsať rokov“. A potom mi žena ešte chvíľu o pilates rozprávala ale už taká nadšená nebola, lebo zistila, že má doma vážnu konkurenciu.

„No a ramená ťaháš celý čas pod uši“ povedala do telefónu. „Hovorím, to ja už dvadsať rokov cvičím, ja mám uši aspoň dvadsať rokov nad ramenami“. „Ty nie si kompletný, to som myslela inak“ povedala žena a ja som ju aj chápal. Vybrať sa niekam na cvičenie o ktorom ani nevedela, že je na dvd-čkách a prísť na to, že jej muž to intenzívne cvičí dvadsať rokov je frustrujúce. „Si normálny trubiroh“ povedala mi do telefónu a ja som nepovedal nič.

Uvažujem. Môže byť trubiroh akože nejaká funkcia v pilates? Ako niečo také, čo majú v karate, že druhý dan alebo niečo podobné. Lebo ak je trubiroh označenie pilatníka po dvadsiatich intenzívnych rokoch tak to naozaj som. Ja keď prídem domov všetky cviky žene ukážem. Ale má čo dobiehať. Uši jej pod vlasmi vôbec nevidieť a ani na bruchu toho nemá ešte čo napínať. Má pred sebou dlhú a tŕnistú cestu k úrovni trubiroha. Ale ja jej pomôžem. Predsa len je to moja žena.