po pismenku

Moja dcéra má desať a čo sa pamätám vždy chcela byť módna návrhárka. Možno teda chcela byť aj niečo iné ale toto ju drží dlho. Držalo. Teraz ju drží niečo iné. Môžu za to noviny a to že ich čítam. Keby som noviny nečítal nemudroval by som a keby som nemudroval moja dcéra by stále chcela byť módna návrhárka.

Išli sme v aute. Rozsadení ako vždy. Dva dospelé jedince na predných sedadlách, jeden desaťročný jedinec na zadnom. Ešte v sedačke ale sedačka to už nie je. Len taký ten sedák. Neviem či je sedák spisovný ale v každom prípade je. A na ňom sedí dcéra. A načúva.

Vždy keď štartujeme na dlhšiu cestu načúvame najprv rádiu. Hľadáme dopravné informácie aby sme vedeli kde pribrzdiť a tak. Nejazdíme nikdy rýchlo tak to načúvame vlastne len preto, že načúvať treba. Potom chvíľu načúvame hudbu z rádia a potom už nenačúvame lebo je to otrava. Ešte sa môže načúvať hudba s cédečiek ale teraz sme im nenačúvali. Začal som mudrovať.

Tým europoslancom je skvele žiť. Vymýšľajú si somariny. Aký má byť normovaný sedák na traktor a aké krivé môžu byť európske uhorky. Mimochodom tiež neviem, či je sedák na traktor spisovný ale myslí sa tým to na čom sedí európsky farmár. Tak tí europoslanci sa snažia nájsť taký sedák aby sa mu sedelo dobre a aby taký dobrý sedák ( či už spisovný alebo nie ) mali všetci sedáci teda sedliaci teda farmári. A tatko to s tými uhorkami myslíš vážne – ozvalo sa zo zadného sedáku. Ten je určite už normovaný lebo sme za neho dali veľa peňazí. Dcéru máme radi a doprajeme jej bezpečné a normované sedenie. No jasne, že to myslím vážne – ozvalo sa z predného miesta, na ktorom som sedel ja – čítam predsa noviny. Vzadu bolo chvíľu ticho. A tatko, ak taká uhorka nie je správne zakrivená tak čo – sedák nedal pokoj. Tak to už potom nie je uhorka. Alebo je to uhorka ale v Európe sa nebude volať uhorka. Je to nenormovaná uhorka. Debatu so sedákom som považoval za uzavretú a obrátil som sa na vedľajšie sedadlo. A aj paradajky. Že aké veľké majú byť paradajky. Rozumieš – hovorím žene – úplne im tam drbe. Použil som slovo drbe ale sedák to nekomentoval. Nekomentoval slovo drbe ale ozval sa – tatko, to fááákt? Fakt, povedal som a nemal som to urobiť.

Tatko - ozval sa sedák – koľko oni zarábajú? Kto? No tí, euro...to...poslanci. Strašne veľa, ozvalo sa vo mne sociálne cítenie a slepá závisť umocnená znalosťami z novín. Strašné peniaze za také hlúposti. Koľko? To bola zase otázka zo zadnej časti auta. No strašne veľa, neskutočne – podal som presnú informáciu a bol som ticho. Venoval som sa ceste a dodržiavaniu bezpečnostných pravidiel.

Tatko ... prešli sme už pár kilometrov po nemeraných úsekoch a sedák sa opäť ozval ... ja chcem byť tá no..euro...tá...poslankyňa. A bodka. Ticho. Na zadnom sedáku a aj na predných sedadlách. Vtedy mi to došlo. Čítam noviny, mudrujem o sedákoch a zakrivených uhorkách, riešim veľkosť paradajok a závidím europoslancom. A tu je výsledok. Dcéra po niekoľkých kilometroch opustila módne návrhárstvo a dala sa na politiku. Neblbni – hovorím s pootočeným krkom – to sú blbiny čo oni robia.

Tatko, ale mňa to fakt zaujíma. Naozaj, to s tými uhorkami to je bomba. A za také peniaze. Mňa už nepresvedčíš. Budem tá no...euro...tá...ehmm...poslankyňa. A bolo ticho.

Ostala mi posledná nádej. Angličtina. Dcéra ju veľmi nemiluje. To bola tá šanca. Vieš moja milá – ozval sa ten, čo toľko číta noviny – to by si sa musela inak učiť tú angličtinu. Bez angličtiny to nepôjde, bez angličtiny nebude z uhoriek nič. Ale keby si tú angličtinu vedela dobre to môžeš byť aj euroúradníčka. To ti je ešte lepšie. Nekole to tak oči a je to na dlhšie. Vzadu už bolo ticho. Venovali sme sa iným veciam.

Pri jednej rómskej osade som uvidel to, po čom moje srdce piští. Už som tu o tom písal. Kopaničky. Nikto si na ne nespomína a v tej osade sa na nich stále vozia. Krása. Nenormovaná. Sedák len tak od oka a korčule bez presného zabrúsenia. Tak som zase chvíľu vzdychal. Neeurópsky.

Tatko – prešli dva týždne a do práce mi volá dcéra – hádaj, akú mám známku? No netuším, hovorím, aj keď mi bolo jasné, že dcéra mi dobrovoľne volá len pri jednej známke. Jedniiiičku! Z angličtiny! A z písomky!  A bez jedinej chybičky! Najlepšie z celej triedy!