po pismenku

 

Jasné, bryndzové halušky hľadať v kaviarni je asi somarina. Však ja ani nehľadám. Nemôžem povedať, že by som ich nemal rád ale zase v kaviarni mám rád iné halušky. Aj tie bryndzové jedávam bez slaniny ale v kaviarni mám radšej tie aj bez bryndze. Somloi galusky. Pričom vám je jasné, že sa nemyslia nejaké tenké gumy na športovom bicykli ale halušky bez bryndze a bez slaniny a v podstate aj bez halušiek.

Boli sme na výlet v Budapešti, keď už je tam tak lacno. A my keď niekde sme, keď už je tam tak lacno tak potrebujeme nejaký východzí bod. Východzí sa myslí v zmysle, že je tam dobre a tvárime sa, že sme tam doma. Proste potrebujeme kaviareň. V Zakopanom máme takú cukráreň  Samanthu a aj v Miskolci sme si takú jednu našli. A všade. Bez východzieho bodu sa totiž ťažko niekam vychádza.

V Budapešti sme si dali prvý deň hneď niekoľko kávičiek a somloi halušiek. Aj sa nám všade páčilo ale východzie miesto to nebolo. Východzie miesto sme našli až večer a to už ťažko považovať za východzie miesto, keď je vlastne večer a už idete na hotel a to by bolo potom skôr záchodzie miesto ale záchodzie my nikdy nehľadáme. Tak vtedy sme našli tú kaviareň.

Vo výklade čo vlastne nie je výklad ale dvojité dvere boli dve zelené kresielka. A stolík. A pod nosom Dunaj. Alebo Duna. To podľa toho, či sa prispôsobíte alebo nie. Pri tých zelených kresielkach vo výklade nám bolo jasné, že sme našli východziu kaviareň. Východzia kaviareň je dôležitá hlavne pre rannú kávu a plánovanie dňa. Tak na druhý deň sme si sadli do tých zelených kresielok.

Teda ja som sedel v inom. Kresielku. Nie v inej východzej kaviarni. Ja som totiž celkom dobrý manžel a chápavý otec a tak som kresielka uvoľnil. Sedel som v inom. Hneď vedľa ale nie vo výklade. Za hlavou som mal vešiak ale v kaviarni nebol nikto a tak som nemusel strážiť kabáty. Potom keď moju ženu a dcéru objavil vo výklade okoloidúci muž hneď vliezol do kaviarne.

Vo výklade bolo obsadené a kabát nemal. Bolo teplo. A tak. Sedeli sme a pozerali na Dunaj alebo Dunu. Podľa toho ako chcete. Ale až tak veľmi nebolo vidieť ani Dunaj ani Dunu. Nábrežie opravujú. Naplánovali sme si deň a tak. Somloi galusky sme si nedali. S bruchom plným tenkej bicyklovej pneumatiky sa to ťažko chodí.

A keď sme odchádzali pani domáca nás pozvala aj na večeru. Neprišli sme. Boli sme na večeru inde a už sme nešli do východzej kaviarne na záver dňa, lebo prečo, to už viete. Ak ste zabudli tak preto, že z východzej sa vychádza. Aj keď teraz som si spomenul na Samantu v Zakopanom a tam aj zachádzame a aj prerušujeme deň. Ale Budapešť je predsa len väčšie mesto ako Zakopané. O chlp. Taký skoro dvojmiliónový. Teda plus mínus. Teda to chcem povedať, že sme na večeru do východzej kaviarne nešli.

A to už bol skoro koniec výletu. Posledný deň sme sa odtrepali na žraloky v akváriu lebo sa to má. Tak a keď sme videli žraloky v akváriu, ktoré sa majú vidieť a už bol vlastne koniec, tak moja žena povedala, že to nie je koniec ale začiatok. Ona to teda nepovedala takto ale podobne. Akože ona nemieni odísť z Budapešti z obchodného centra a ideme na záver do východzej kaviarne. Trafil som. Lebo ja som rodinné GPS. Akože navigátor. Východzie miesto: akvárium – záchodzie miesto: východzia kaviareň. Jedno GPSko by z toho malo možno chaos ale ja nie. Trafil som. Zelené kresielka boli obsadené. Kórejci alebo Japonci.

Sadli sme si do ružových kresielok a ani vešiak som nemusel strážiť. Ale pravdu povediac bolo teplo. Aj tým Kórejcom alebo Japoncom. Dali sme si všetky koláče čo mali mínus jeden. Mali štyri a my sme v rodine tri osoby. Všetko bolo dobré. Aj jablkový piškótový koláč, aj tie makové šúlance s vanilkovým krémom, čo neboli šúlance ale neviem ako inak to mám pomenovať. A aj tie halušky, čo nám asi Maďari ukradli ako národné jedlo ale je to iné jedlo. Musím priznať, že majú čosi do seba. Namiesto bryndze čokoláda a namiesto slaniny šľahačka. A namiesto halušiek galušky. Tak sme to v tej východzej kaviarni skoro uzavreli.

Ale neuzavreli. Lebo keď už sme boli vo východzej kaviarni na záver výletu tak sme ešte pokračovali vo výlete. Ale nemôže byť všetko tak ako v Zakopanom. Tak toľko. Máme v Budapešti východziu kaviareň a pravdu povediac už ma svrbí zadok. Akože by som tam už zase išiel.