po pismenku

 

Moja žena je pobozkaná. Teda aby bolo jasné. Je pobozkaná často. Ale teraz je pobozkaná aj hercom.

Ja som nepobozkaný. Teda aby bolo jasné. Pobozkaný som. Často. Ale som nepobozkaný z výšky takmer dvoch metrov. A bol som pri tom blízko. Od takého dvojmetrového bozku ma delilo možno 30 centimetrov. Ale aby bolo jasné. Nie 30 centimetrov výšky. 30 centimetrov šírky. Stalo sa to takto.

Mňa si často mýlia s jednou celebritou. Niekedy si ma dokonca pomýlia aj s inou celebritou ako s tou, s ktorou si ma mýlia často. Nedávno sa mi stalo, že som dcéru odprevadil do kina a keď som vychádzal tak mi ujo vrátnik hovorí: „Dcéra je v kine, pán celebrita“ pričom je vám jasné, že povedal meno tej celebrity a nie slovo celebrita. Ale on si tie celebrity pomýlil. To povedané meno tej celebrity sa len podobalo na meno tej celebrity s ktorou si ma pomýlil. „Áno“ povedal som a išiel som ďalej. Mohol som mu síce povedať: „Viete, vy ste si pomýlili meno celebrity s ktorou ste si ma pomýlili“ ale bol to milý ujo. Prišiel domov a žene povedal: „Bola u nás celebrita a mala dcéru v kine“. To len tak na okraj. Aby bolo jasné.

Boli sme hrať s priateľmi bowling. Taká guľa s tromi dierkami a hádže sa to do takých kolkov. Veľmi mi to nejde ale tvárim sa pri tom dôstojne. K vedľajšiemu stolu si sadli celebrity. Športové. Ja som si aj poznal. Naše miestne basketbalové hviezdy. U nás ich pozná kde kto. Aj na plagátoch visia. Tak tam sedeli a ako tak sedeli tak vyzerali, že stoja. Jedna tak vyzerala úplne lebo je úplne vysoká. Také dva metre.

Aj ja som vysoký. Také dva metre mínus 15 centimetrov. No ale nebudem zdržovať. Lebo vy už chcete vedieť ako ma tá celebrita nepobozkala a prečo nás od takého bozku delilo 30 šírkových a nie 15 výškových centimetrov.  

Už sme skoro odchádzali. Už som tri krát prehral v bowlingu so všetkými vrátane maloletých detí a tak bol najvyšší čas. A vtedy sa to stalo. Bowlingárňou plávali dva metre a za dvoma metrami ešte dva asi 190 centimetrové metre. Teda skoro kompletná basketbalová zostava. Všetky na mňa upierali pohľady. Videl som to, hoci som musel mať veľmi vykrivený krk. Sedel som na gauči a to máte hlavu tak meter od zeme. Viac nie. Je to nízky gauč. A ako sa tak ku mne ten basketbalový tým blížil tak sa moja hlava vykrivovala stále viac a viac až bola vykrivená tak, že sa viac nedalo. Dalo by sa povedať, že tá dvojmetrová celebrita stála presne nado mnou.

A vtedy tá hviezda klesla. Pomaly sa tá hlava približovala a zrazu bola úplne pri mne. Sadla si ku mne na operadlo gauča a pozerala mi na temeno hlavy. Dve dvojmetrové ruky ma objali. Pri tej dĺžke končatín by sa dalo povedať, že ma obvinuli liany. Hlava sa priblížila k mojej a povedala: „Môžem sa opýtať, ako sa voláte?“. A ja som nepovedal nič, len som bol obliaty potom. Potom tá hlava opäť prehovorila: „Lebo my sme sa stavili s kamarátkami, že ako sa voláte“. Mne to v tej potom obliatej hlave zaplo.

Však tie celebrity si ma pomýlili s celebritou. Aj som to povedal: „Vy si asi myslíte, že som tá celebrita“ pričom som nepoužil slovo celebrita ale meno tej celebrity a dodal som: „ale ja nie som tá celebrita“ pričom som asi použil už slovo celebrita a nie meno tej celebrity. Liany basketbalových rúk ma stále objímali a tak som nabral odvahu: „Vyhrali ste?“. „Vyhrala som“ povedala objímajúca ma celebrita a dodala: „ja som hovorila, že to nie ste vy“.

Aj ona bola v rozpakoch. Lebo ja som to bol, len som nebol tá celebrita ale inak som to bol celkom ja. A potom sa hlava zdvihla a odplávala v dvojmetrovej výške. Pri našom stole bolo ticho. A mne to vtedy došlo. Však mňa tá celebrita skoro pobozkala. Ale nepobozkala. Problém nebol v tom, že by nám robil problém 15 centimetrový výškový rozdiel. To len vedľa mňa sedela moja žena. Vedľa mňa. Asi takých 30 centimetrov. A začala sa smiať. „Ty si skoro odpadol“ povedala mi. A ja som skoro odpadol. a žena ešte dodala: "mimochodom, to ťa ale dosť odvážne objímala, už som si myslela, že ťa pobozká". My celebrity, čo sa podobáme na celebrity máme jednoducho ťažký život.