po pismenku

Včera ráno. Bolo veľmi skoro ráno a šoféroval som cez prázdne mesto. Pršalo so snehom a bolo pod psa. Tak veľmi pod psa, že keď som prišiel domov, žena mi povedala: „hrozné počasie, Baša sa ani vyčúrať nechcela ísť“ pričom pod slovom Baša myslela na nášho psa a pod slovom vyčúrať malú potrebu a pod slovom hrozné počasie, že je hrozné počasie. Tak také bolo počasie.

Na zastávke električky stál veľmi malý chlapec a za ruku držal veľmi veľkého otca. Veľký otec mal pravú ruku spustenú úplne dole a malý chlapec mal ľavú ruku vystrelenú do vzduchu. Skoro by som povedal, že stál na špičkách. V pravej ruke mal striekaciu pištoľ a na tvári taký úsmev, že to počasie bolo trochu menej pod psa.

V jeho veku som aj ja bol taký malý a mal som taký veľký úsmev. Tiež ma oco držal tak za ruku, že som stál skoro na špičkách. V ruke som nemal striekaciu pištoľ ale voňavku. Najkrajšiu voňavku na svete. Mala flakón v podobe Lomonosovovej univerzity  a podľa mňa nádherne voňala. Netuším ako sa volala ale mám v hlave taký pocit, že to bol Moskovský kvet. Alebo tak voľajako. Voňala fakt úžasne. Teda tak si spomínam. Minule sme spomínali aj so ženou a tá si to tak nepamätá. Tá tvrdí, že príšerne smrdela. Tiež bol u nej malý chlapec a tiež ju navoňal. Ja som ženy na veľkú noc navoniaval.

Taká bola doba. Viem, že do susednej brány chodievali aj takí krojovanci a olievali z vedier dievčatá. Celkom tak ako to je teraz v televízii. Ale ja som vtedy takú televíziu nepozeral. Pozeral som Filmárika a Filmušku a mal som nádhernú voňavku na voňanie. Neviem, čo mal ten malý chlapec v striekacej pištoli ale myslím, že tam Moskovský kvet nebol. Moskovský kvet som nevidel už roky. Ani ten úžasný lomonosovovský flakón.

To sú moje komplet všetky spomienky na veľkonočnú olievačku. Teda na ovoniavačku. Otec zazvonil a prišla otvoriť nejaká teta z rodiny a ja som ju navoňal moskovským kvetom a ona mi dala kraslicu alebo čokoládové vajíčko a päť korún. A potom ma to už nikdy viac nebavilo. Spomínam si len na ten jeden raz. Na to ako som držal otca za ruku a navoniaval celú rodinu. A potom som už olievačku neznášal.

Moja žena to neznáša tiež. Moja dcéra to neznáša tiež. Vraj. Celé dva týždne mi hovorila: „to je príšerný ten zvyk, neopováž sa ma olievať, a nech ťa ani nenapadne dávať ma do vane“. Tešil som sa, že je dcéra po mne a po mame. Ale nie je. Povedala mi to žena: „to je príšerný ten zvyk a neopováž sa neoliať dcéru, v kuse mi hovorí o tom ako ju hodíš do vane, tak na to nezabudni“ a dodala: „to je príšerný ten zvyk, neopováž sa ma olievať, a nech ťa ani nenapadne dávať ma do vane“. To už myslela na seba. Svokra mi nepovedala nič a tak som myslel, že je to tak.

V ten deň som mal ráno prácu a keď som sa vrátil z práce stále ešte bolo vlastne skoro ráno ale u nás už boli všetci hore. Vošiel som dnu a keď mi žena povedala, že je príšerné počasie stíšila hlas a len tak naznačovala, že dcéra je v kúpeľni. Aby som nezabudol. Nezabudol som. Bolo to také ako z televízie. Ja som tlačil dcéru do vane a dcéra kričala, že nie a zároveň sa smiala a žena dobehla za mnou do kúpeľne a strhávala z nej sviatočné oblečenie a ja som ju olieval a ona vrieskala, že nie pričom ja som od ženy vedel, že áno a potom som pre istotu olieval aj ženu, pričom ona vrieskala tiež že nie, ale od svokruši som nevedel, či áno či nie a tak som pre istotu trochu olial aj svokrušu ale len trochu takže ona nekričala ani áno ani nie. To je môj druhý veľkonočný zážitok.

Potom sme raňajkovali a ja som hovoril o tom malom chlapcovi. Dostal som čokoládové vajíčka a ani jednu korunu. Bolo po tradíciách a ja som myslel na to, že držať ruku tak strašne vysoko ako ten malý chlapec by som už nemohol. Celá sa musí odkrviť kým príde taká električka. A potom sme si urobili kávu. Dcéra mi pár krát vynadala za olievačku a moja žena sa usmievala, že som to urobil dobre. Potom mi trochu vynadala aj žena ale svokruša sa netvárila nijako.

Mimochodom na tej fotke je svokor pred Lomonosovovou univerzitou ale nevidno ani univerzitu a pod čapicou ani svokra ale ako tak pozerám, nejaký iný pán tam má balíček. Tak neviem, či to nebude Moskovský kvet..