Normálne sa snažíme parkovať tak aby sme neplatili. Máme zopár takých miest. No takých kde sa to dá. A občas riskujeme. A občas predsa len zaplatíme. A na jedno miesto máme povolenie. Na parkovisku pred školou kde pracuje moja žena sa parkovať nesmie. Teda smie len ten, kto má od riaditeľa kartičku, že smie. Moja žena tú kartičku má. Ale musí ju položiť na také miesto kde ju uvidia mestskí policajti. Ak ju tam nemá tak mestskí policajti nevedia, že ju má a mohli by ju popoťahovať.
Moja žena mi minule volala: predstav si čo sa mi stalo. Parkovala som na svätý obrázok. Parkovaciu kartičku má moja žena zastrčenú za tienidlom. A má tam ešte jednu kartičku. Ani neviem ako sa do nášho auta dostala. Je to svätý obrázok. Je na ňom anjelik alebo niečo také. V každom prípade nie sme nejakí mimoriadni veriaci. Žena katolíčka, ja luterán. Ale žena má kamarátku. Milú osobu. Raz za čas k nám príde darček. Ten svätý obrázok musí byť od nej. Tak ho vozíme v aute. Za tienidlom.
No nič mimoriadne. Proste vybrala inú kartičku a hodila ju na palubovku. Naše auto parkovalo pod vyššou mocou. Na svätý obrázok. Moju ženu nikto nepopoťahoval. Možno tam mestskí policajti neboli a možno boli. A možno to je tak, že keď je tam anjelik tak je to strážené proti všetkému. Aj proti strážnikom. Aby, aj keď tam sú, nevideli. Musím to vyskúšať. Na nejakom nebezpečnom mieste. Na palubovku dáme anjelika a to ma zaujíma, či niekto naberie odvahu. A ešte ma zaujíma či naberiem odvahu skúšať ich odvahu. Poradím sa s anjelikom.
Komentáre
:)
Písmenko,
sused anjelik súhlasí ;)
Písmenko...