Vždy keď sme aspoň štyri dni v Tatrách ideme na kávu do Zakopaného. Malé mestečko na poľskej strane. Robíme to už roky rokúce. Ani neviem prečo práve kaviarne. Do Poľska sa chodieva z východu na trhy. Tam sme neboli nikdy, ale to Zakopané navštívime vždy aspoň pár krát do roka. Asi je to polonofilstvo. Alebo aspoň koláčovofilstvo.
Boli aj zvláštne dni. Raz sme sa vybrali v čase keď tam mali štvordňové voľno. Predĺžený víkend. Na hranici nás mali upozorniť nekonečné kolóny ale nám to tak neprišlo. Slovenský colník sa nás opýtal, že načo do Poľska? Nuž na kávu do Zakopaného. Radil nám dobre ale nepočúvali sme. Pochopili sme to kilometer za hranicou. Ak poznáte tie serpentínky za hranicou tak viete, že tam autá v troch prúdoch nemôžu stáť. Tak teda môžu. A ešte sa dá občas aj predbiehať. Tých pár kilometrov trvalo dlho ale zvládli sme to. Dokonca sme našli miesto aj na našom tradičnom parkovisku pri Dome turisticznom. Na Kropuwkach bol asi milión Poliakov. Neskôr sme sa dozvedeli, že druhý bol na Morskom oku. Mimochodom tam sme nikdy neboli ale videli sme fotky práve z takého turistického návalu. Tak sa tam v najbližšom období ani nechystáme. Ale ešte aj vtedy sme sa dostali do našej Samanthy – tej čo je vyššie nad Kropuwkami.
Kaviarne máme prejdené všetky ale tá Cukierna Samantha je nám najbližšia. Začínali sme síce nižšie na hlavnej ulici v takej tej turistickej a Samantha má už aj pobočky po meste ale tá horná je tá pravá. Raz sme si tam na vianoce kúpili krásnu vianočnú tortičku v tvare stromčeka. Normálne ale fungujeme na niečom inom. Wuzetky, serniky a szarlotky. Odporúčam sernik. Niečo podobné je teraz v Coffee Co. Ten tvarohový koláč, ale sernik je lepší. Káva môže byť. Ja som na cappucino, žena na latte a dcéra na čierny čaj s mliekom a medom. Asi to ale nebude len o káve. V Zakopanom si napríklad moja polovička dáva čierny čaj s citrónom. To si nedá nikdy a nikde. Len v Poľsku. Detstvo – návštevy u varšavskej babičky.
V kaviarňach milujeme noviny. Možno ešte radšej ako tú kávu a na pochybnostiach som dokonca aj s koláčikmi. Noviny musia byť. Inak je to trápenie. V Samanthe sú poľské. Jazykovo sme na tom mizerne ale poľštinu zvládame ako všetci východniari. Sedíme, pijeme kávu alebo čaj, objednávame si koláčiky, čítame noviny a voláme to turistický zážitok zo Zakopaného. Cestou domov si kúpime Mieszanku - čokoládové cukríky od Wedela. Zakopané je skvelé miesto na kávu.
P.S. Dcéra by asi chcela dodať, že dôležité sú aj nákupné horúčky v miestnych obchodoch. A ešte v aute majte pripravené cédečko od Rodowiczovej. Zakopane, Zakopane ...
Komentáre