po pismenku

Sedel som v kancelárii a jedna kolegyňa akurát telefonovala s dcérou: ty si Ježiškovi písala, že chceš ten detský notebook ? Lebo vieš, akurát mi poslal sms-ku, že u nás sa predáva len taký v angličtine a nemčine. Tak čo mu odpíšem? Že chceš? Rozumiete? Mám kolegyňu, ktorá si sms-kuje s Ježiškom.

Tak čaute: povedala kolegyňa a zabuchla dvere. Išla domov a cestou asi palcom pravej ruky sms-kovala: Tak jezisko. Moze byt aj anglicky. Caf. :)) Vtedy mi to došlo. Však ja ho nemám v pamäti. V pamäti mám všeličo ale na sim karte nemám Ježiška.

Keď som bol malý chlapec, čo ešte nevedel písať, večer ku mne prišla mama a vyťahovala zo mňa čo chcem od Ježiška. Najprv som neprezradil. Ježiško vedel, tak aké finty. Neskôr som pochopil, že to Ježiškovi asi mama píše tak som prezradil. Potom občas došlo od Ježiška to čo som chcel a občas nie. Až tak som sa tým netrápil. Ježiško mal aj tak kopec roboty. Tie darčeky napríklad nenosil pod stromček ale asi voľajako priebežne. Viem to. Darčeky boli poschovávané a ja so sestrou sme ich vždy pred Vianocami hľadali. To dá rozum. Ako by to jeden Ježiško stíhal.

Neskôr som Ježiškovi písal. Napríklad, že auto. To si pamätám. To auto som mal potom veľmi dlho. Najdlhšie som sa na neho pozeral a hral som sa s ním len príležitostne. Ježiško vtedy neposlal obyčajné auto. Oranžové De Tomaso Mangusta na diaľkové ovládanie. Teda diaľkové ovládanie vtedy robil Ježiško také, že auto malo káblik a na konci káblika bola krabička s gombíkmi a maličkým volantom. Tak to auto som mal aj vtedy keď už Ježiško nosil iným malým chlapcom autá s anténou a bez káblika. Aj Ježiško kráčal s dobou.

Potom som mu prestal písať a písať mu začala dcéra. Najprv mu nepísala. Len večer si k nej išla mama po múdrosti. A potom vystrihovala z tých dráčikovských katalógov. Raz vystrihla skoro všetky obrázky a nalepila ich na sólo papier. Bol to druhý katalóg. Ježiško sa potešil. Niečo vybral. Pod stromčekom sme sa tešili, to len ja som fňukal, že tam zase nie je autodráha. Dcéra sa na mňa pozrela a povedala: a písal si? Čo sa čuduješ, keď si nič nenapísal.

Aj teraz dcéra napísala. Už vie, že celý katalóg sa vystrihovať nemá. Na okne má pár dní ( a možno týždňov ) list pre Ježiška. Stále je tam. Minule mi moja mama aj povedala: na tom okne máte list pre Ježiška. Ja viem: povedal som, už sme ho aj čítali, ale teraz ju držíme v napätí. Ten list sme nenápadne otvorili, všetko zistili a zase zalepili. Je na tom okne a čakáme čo to s dcérou urobí. Možno zase uverí na Ježiška. Alebo zistí, že aj listové tajomstvo má svoje medzery.

Myslím, že autodráhu zase nedostanem. Nenapísal som Ježiškovi list. Ale možno sa to dá ešte napraviť. Potrebujem zavolať tej kolegyni. Potrebujem číslo na Ježiška. A potom. Potom mu pošlem sms-ku: Cau Jezisko. Pod stromcek si prosim autodrahu alebo stolny hokej alebo este raz to oranzove auto lebo uz neviem kde je to co si mi priniesol vtedy. Len tak pre istotu odpis ci ti sprava dosla. Ahoj :))