po pismenku

 

Moja dcéra nie je veľmi vulgárna. Teda pokiaľ za vulgarizmus nepovažujeme slovo kokso. Moja žena nie je vulgárna vôbec, teda pokiaľ za vulgarizmus nepovažujeme slovo čaj, káva alebo mlieko. Teda mlieko nehovorí skoro nikdy. Maximálne povie: sójové mlieko. To sa za vulgarizmus nedá považovať, teda pokiaľ nemáte niečo proti sóji. Ja tiež nie som veľmi vulgárny, pokiaľ sa za vulgarizmus nedá považovať napríklad. Napríklad nenapíšem, lebo sa mi zdá, že trochu vulgárny asi som. Ale teraz som nebol. Teraz som nebol ani doma. Teraz som otec na telefón. Som v Bratislave v práci a dcéra so ženou sú doma.

Moja dcéra nemá veľa úchyliek teda pokiaľ sa za úchylku nepovažuje úchylka v obliekaní. Ak sa považuje tak je moja dcéra megaúchylák. Taký úchylák, že kokso. A to som nechcel byť veľmi vulgárny. Naša dcéra je proste v pubertálnom období kombinovanom s trvalou obliekacou úchylkou. Nebudem to tu teraz detailne rozoberať. Akože spodné prádlo, nohavice, blúzka a tak. Ide o vetrovku. O veľkú a červenú a dlhú a teplú vetrovku. O tú vetrovku, ktorú bude v tejto zime nosiť aj keby sa chcela postaviť na hlavu. Mimochodom, to sa myslí iba obrazne, lebo pokiaľ by išlo len o to, že to vyrieši postavenie na hlavu, tak moja dcéra chodí do školy na hlave.

Navyše je po prázdninách. Dcéra nemohla ani spať. Ani žena nemohla ani spať. Obe išli do školy. Dcéra nespala až tak, že ráno o piatej prišla k žene a povedala jej: „mami, nemôžem spať“. To viem, lebo mi to žena zavolala. Ja keď som v Bratislave komunikujem so ženou cez telefón. A to mi povedala. „No a potom v pohode?“ opýtal som sa, lebo som muž a otec a aj keď nie som doma mám o rodinu záujem. „Ha“ povedala žena, pričom to slovo Ha povedala tak, že keby bolo slovo Ha vulgarizmus tak je moja žena vulgárna ako sójové mlieko plus kokso. Ja som hneď vedel, že je zle. Že je Ha. „Čo sa stalo?“ opýtal som sa. „No čo asi?“ povedala žena a ja som vedel, že keď mi povie, že čo asi tak asi ide o oblečenie. „Handry?“ opýtal som sa ale ani som sa veľmi nepýtal lebo svoju dcéru poznám ako staré ponožky, pričom toto bolo len obrazné, lebo ponožky si mením denne a dcéru poznám aj tak lepšie.

„Vetrovka“ povedala žena. „Vetrovka“ povedal som ja. „Sprostá“ povedala žena a ja som bol ticho. Aj žena bola ticho a ja som si myslel, že asi sa stalo niečo so sójovým mliekom, lebo slovo sprostá je už dosť vulgarizmus a moja žena ho nepoužíva ani na adresu našej dcéry. „Sprostá“ povedala zase žena a bola chvíľu ticho a potom pokračovala:  „Sprostá vetrovka, povedala, že sprostá vetrovka a medzi slovom sprostá a vetrovka bola chvíľu ticho“. Chvíľu som bol aj ja ticho a potom som prehovoril: „sprostá vetrovka, povedala že sprostá vetrovka a medzi slovom sprostá a vetrovka bola ticho?“. No nedá sa povedať, že by som bol ako otec na telefóne práve tri krát kreatívny ale zase som prejavil záujem. „Trikrát“ povedala žena raz a ja som vedel, že moja dcéra povedala spojenie „sprostá vetrovka“ tri krát za sebou.

„Ale išla?“ opýtal som sa. „Išla“ odpovedala žena. „Sprostá“ povedal som žene a po krátkom tichu som dodal: „vetrovka, ale išla v nej.“ No tak to sa stalo. Ráno.