Čo keď máme paralelné životy? Rozumieš mi? Nie. Odpovedal som svojej žene. Ale vždy jej rozumiem a aj teraz som jej rozumel. Čo keď žijeme aj paralelne? Čo ak som niekedy niečo urobila inak a všetko išlo iným smerom? Či niekde nežijem na lazoch? Moja žena hovorila o sebe ale bolo to aj hovorenie o mne. Mali sme žiť na lazoch. A mal by som napísať aj: mali „by“ sme žiť na lazoch.
Keď sme chodili na školu hovorili sme o tom. Po škole z toho sveta zmizneme na lazy. Nájdeme si malotriedku a tam budeme učiť a žiť v učiteľskom byte. A prežijeme. Celý ten nezmysel necháme tu. Nenechali sme tu nič. Lazy nám ušli. Svet frčí v neskutočnom tempe a tú podstatnú odbočku sme minuli. Neodbočili sme správne. Asi. Alebo aspoň: neodbočili sme na lazy. Lazy nám ostali iba ako spomienka a antidepresívna predstava. Niekedy si ešte stále hovorím, že sme na tie lazy mali odbočiť. Mali sme to všetko nechať za sebou.
Ja som mal úplnú predstavu tej malej školy. Malotriedky. Toho miesta. Mal som aj úplnú predstavu samoty so ženou. A aj tam by sa nám narodila dcéra. Asi by bolo všetko úplne inak. Asi sme to mali urobiť. Kto vie. Možno by sme sedeli niekde na lavičke pod stromom a žena by sa ma opýtala, či nežijeme paralelné svety. Rozumieš mi? Nie. Odpovedal by som, hoci by som vedel o čom hovorí.
Včera ma to v tomto svete veľmi nebavilo. Bavilo ma byť so ženou na káve v novej ( alebo aspoň novoobjavenej ) kaviarni, kde majú WiFi a krásne fotky. Bavilo ma čítať si tam noviny a sedieť. Ale nebavila ma predstava, že musím ráno cestovať 450 kilometrov za prácou. Dnes ma nebaví nič. Baví ma len tá predstava, čo mi včera žena natisla do hlavy. Že si niekde žijeme svoj para svet. Že sme tam, kde sme sa chystali. Na tej lavičke by sme možno sedeli s tou istou predstavou. Čo mi ušlo medzi prstami po tej odbočke na lazy. Čo vlastne? Nebolo by tam kino? Do kina chodím často keď som sám. So ženou sme neboli ani sa nepamätám. A čo ešte? Knižky by som si doniesol. A opravoval by som nábytok. Aj doma ma to bavilo. Teda v tomto svete ma to bavilo. Neviem, či by ma to bavilo aj v para svete.
Rozumiem svojej žene, ale asi je už na to neskoro. Asi sme tú odbočku minuli definitívne. A možno je to tak ako povedala včera. Možno to niekde žijeme. Tak ak o nás viete v para svete dajte vedieť do tohto sveta. Aha tá kaviareň. Tá tam asi nie je. Moja žena má rada náhražkovú kávu ale možno by mi urobila aj kofeínovú veď nakoniec mi ju aj tak robí aj teraz. Mimochodom včera mi urobila kávu dcéra. Kofeínové cappuccino. Pena jej trochu spadla ale inak skvelá. Možno trochu slabá para. Para káva.
Verím v paralelné svety. Inak by to bolo nespravodlivé. A mali sme odbočiť. Aspoň teraz mám takú náladu. Náladu na para svet.
Komentáre
obdobne
a inak, asi ste sa mi minuli vy usadili v hlave, pretoze coraz castejsie premyslam ze so vstekym prastim a vyparim sa dakam na dedinu ..
:))
toto je bežna myšlienka v mojej hlave...
nikto nám to nezodpovie...ale..nikdy nehovorme nikdy..
a snád aj vy na lazoch skončíte..popísmenkovci..)))))
budem držať palčeky..nech..))
len sme si včera hovorili ...
ak ste to neurobili,pak pride ešte druha možnosť..v dôchodkovom veku..)))
když maš v chalupe orchestrion..nevadi,že do ni fiči..)))))))))))
raz ten čas príde
dobrá kombinácia :)))
VYMAZANIE BLOGU...
:((
presne tak
:) práve som odbočila
...
v podstate z toho nie
asi som to mal nazvať inak že : čo by bolo keby bolo ...
oki popismenku
tak a zase sme na križovatke ... :))
mozem prisadnut?
:))
pockala som, na zelenu...
a musim sa podelit zazitkom: vonku pred chvilou nado mnou a havuskami kruzila sova, asi sa chcela prizriet blizsie, niekolko krat sa otocila a pozerala na nas svojim mudrym pohladom... cvrcky sa dohovarali, ze co nove zazili, kde boli... mesiacik, vlastne iba polovicka vykukal spoza stojacich oblakov, ako keby rozmyslal, pokracovat dalej svojou cestou alebo nie... ticho, ako na lazoch...