po pismenku

Držali sme v rukách kufre. Stáli sme na poli. Na poľnohospodárskom poli. Či po ňom jazdili aj kombajnisti alebo traktoristky neviem. Mal som v rukách kufor a pochodoval som okolo poľa. Vraj domov. Bolo to veľké pole. Jediným šťastím bolo, že nás neposlali pochodovať krížom. Na môj dušu neviem prečo. Čestné pionierske. Ale viem, že vedúci sa hneval. A toto bol trest. Poľný pochod v plnej poľnej. Teda s kufrom.

Bolo to v Jasove na jasovskom poli. Boli sme oddiel Somálsko, ktorý zlyhal na olympijských táborových hrách. Mali sme nula bodov. Ale neviem, či toto bolo za nula bodov. To by bolo zvláštne. Trestať neduživý oddiel takým duživým trestom. Skôr si myslím, že sme niečo urobili pred tým a potom sme už boli neduživí. Teda boli sme duživí ale po tom pochode už nie. Potom sme v tej olympiáde získali nula bodov. Ono je to vlastne jedno. Nesťažujem sa. Aj preto, že už neviem prečo. Teda prečo sme pochodovali. Iná vec ma na tom s odstupom času zaujíma. Prečo pionier chodil do tábora s kufrom.

Na svoj pioniersky kufor si nespomeniem. Jeden taký klasický máme ešte v garáži. Zelené plátno a cez to také kožené popruhy a zatváralo sa to na také kovové spony. Ten v garáži sa už na spony nezatvára. Teda zatvára sa len jedna. Zvyšok držia popruhy. Neviem, či som mal taký kufor. Ale viem, že jeden kamarát taký isto nemal. To by sa mu nestalo to čo sa mu stalo. Jemu sa tie spony na tom poli pokazili. Alebo už boli pokazené pred tým a popruhy neboli. Bol to malý pionier ktorý ledva obchytil kufor. Možno ho mal previazaný šnúrkou a tá potom praskla. Alebo šnúrku vôbec nemal. Stál tam a všetko mu z kufra vypadávalo. Nedalo sa mu pomôcť. My ostatní sme so svojimi kuframi pochodovali okolo poľa.

Bolo to strašné. Svietilo slniečko a na nohách sme mali trampky. Také topánky na gumenej podrážke. Bolo cez to cítiť každú nerovnosť, každé strnisko či ako sa volá to čo ostane po niečom čo sa pokosilo. Pochodovali sme a potili sme sa. A tomu kamarátovi všetko vypadávalo. Fučal a objímal svoj pioniersky kufor. Tričko mal prepotené a fučal. A teraz mi to došlo. Už viem! Už všetko viem!

Somálsko je v tom nevinne. Stalo sa to, čo sa stávalo vždy v každom pionierskom tábore. V každej chlapčenskej družine. Môžu za to tie kufre a žiadne skrinky. To bolo tak: v izbe boli postele a v strede bol stôl a stoličky a skrine neboli. Na čo by už len v tábore boli skrine. Rodičia nás nabalili poriadne. Tri týždne bez domácej stravy a tri týždne bez práčky. V kufroch bol trojtýždňový svet. Nohavice na tri studené týždne a pre istotu aj na tri horúce týždne. Sladkosti a ponožky. Trenírky a slané tyčinky. Kapesníky a tielka. Malý ruksak na výlety a suchá saláma na večeru. Rožky na tri dni a čisté tričká. A tak. Taký ten bordel, čo musel každý pionier vláčiť na trojtýždňový pobyt. Taký ten bordel, čo sa nikdy nevybalil.

Jednoducho nebol čas. Ani chvíľa. Prišli sme a ubytovali sme sa. A začali sme pioniersky žiť. Budovať a brániť. A táborovať. Mali sme spoločenské hry a pátracie hry a budovateľské hry a nočné hry a diskotéku a táborák a karneval a výlety a pochody. Nechal som sa uniesť. Ten pochod bol trest za kufre. Za nevybalené kufre. Spali sme v jednej izbe a vedúci spal s nami. Ten pioniersky puch sa mu nezdal. Vraj sme smraďoši. No neviem, nám to tak nesmrdelo. Normálne. Tak táborovo. Boli sme chlapci. Mali sme trenírky a nohavice a tričko a ponožky a trampky. Aj na druhý deň sme mali trenírky a trampky. Aj na tretí a desiaty. Stále tie isté trampky. A trenírky. Kufre boli nevybalené. Z niektorých sa ozývala suchá saláma a z iných sa sypali suché rožky. Slniečko svietilo a tak vytekala aj čokoláda. No tak asi tak.

Tie kufre sme museli otvoriť a vybaliť. A zase zabaliť lebo aj tak ich nebolo kam vybaliť. A počas toho všetkého si konečne prezliecť tričko. A obliecť si nové trenírky. No a tie ponožky. A učesať sa. A umyť zuby. A o tri minúty zraz na táborovom dvore. S kuframi. Boli to nervy. Ten kufor toho kamaráta asi práve vtedy vypovedal poslušnosť. Asi fakt nebol čas hľadať špagát. Čakal nás výchovný pochod. Dlhý výchovný pochod. Chvíľu nám ten vedúci tvrdil, že ideme domov ale zase až takí malí sme neboli. Pochodovali sme a potili sme sa. Do noci. A potom sme sa vrátili nazad. Vedúci nám odpustil. A spať!

Tie kufre sme hodili k posteliam a zaľahli sme. V tých prepotených tričkách a trenírkach a zaprášených ponožkách. A na raňajky sme zaspali. Kto by už vybaľoval kufor. A potom bol asi táborák a potom zase výlet. A tak. Ako v Carihrade.