Ja preto niekedy ani nespím. Normálne mám zatvorené oči a snažím sa vybaviť si to. Už už to mám pred očami a vtedy zaspím. Zase je to preč. A pritom na to neviem zabudnúť. Je to taká obyčajná vec ale obyčajné veci sa plnia najťažšie. Takže:
Hľadá sa sovietsky časopis z konca sedemdesiatych alebo začiatku osemdesiatych rokov. Konkrétne jedna dvojstránka. Na dvojstránke sú deti a hrajú sa v rieke.
Vtedy to mohli byť Vesjolyje kartinky alebo Kolobok. Asi skôr Kolobok, lebo potom sa ešte v mojom detstve objavil Krugazor ale mám pocit, že Krugazor už bol neskôr. Ani tie Vesjolyje kartinky mi do toho až tak veľmi nesedia. Ale hlavu za to nedám. Hlavu v tomto prípade nedám za nič. Takže Kolobok.
Kolobok bol časopis pre trošičku väčšie deti. Mal v sebe modré gramplastinky. Naozajstné ohybné plastinky. Plastové platničky. Boli dve. Ale museli sa vystrihnúť. Spomínam si len na stranu D. Tam sa raz za čas objavili aj neuveriteľné kúsky. Takto som sa napríklad na strane D zoznámil s Electric Light Orchestra. A okrem ELO bol aj Ekspres mečty a určite aj niečo iné. Na sovietskych platniach som miloval to poruštenie. Niektoré názvy sa prekladali a niektoré aspoň zazbukovali. Bitlz, Dorz, Roling Stonz a tak. Hlavu dám len za to ELO, že boli na takej ruskej plastinke lebo tú som mal ale hlavu nedám za to, že to bol Kolobok. Tak sa mi tam máta aj ten Krugazor. Ale o to aj tak nejde.
Ide o tú dvojstránku. Bolo to len nakreslené: rieka a pri rieke chlapci. Možno aj dievčatá – neviem – hlavu za to nedám. V plavkách. Určite neboli bez plaviek. Bol to sovietsky časopis a tam hlavu redaktor neriskoval. Tak deti v plavkách. Na vode a na pláži a tak. A na tej vode bolo také akože: sdélajte rebjáta. Akože urobte si to. No a to mi nedá spávať. To som tým deťom strašne závidel. Taká pramica, alebo lavica, alebo dosky alebo loď, alebo niečo také. Plávalo to na niečom a tie decká mali strašne šťastný výraz tváre. Za to by sa krk mohol dať. Všetky deti v sovietskych časopisoch boli šťastné. Ale tieto boli ešte šťastnejšie.
Len ja som bol nešťastný. Strašne som im závidel. Bolo to také. No. Také na závidenie. Aj ja som chcel bývať na brehu rieky a spolu s kamarátmi postaviť také niečo. A skákať do vody a hrať sa na pirátov alebo sovietskych námorníkov. Toto som vtedy veľmi chcel. Byť sovietske šťastné dieťa. Pionier z časopisu Kolobok alebo Vesjolyje kartinky.
Takže toto by mi urobilo obrovskú radosť: vidieť ešte raz ten obrázok, tú dvojstránku. Hľadá sa niekto, kto má doma v pivnici odložené tridsaťročné sovietske časopisy pre mládež. Pôjde asi o letné číslo, keďže v zime by ani pionieri neskákali do rieky. A je celkom možné že tam bola gramplastinka ELO alebo Ekspres mečty. A tú dvojstránku si určite všimnete. Na to dám krk. Tak toto hľadám. S tým obrázkom by ste ma veľmi potešili. Toto by mi urobilo veľkú radosť.
Komentáre
Jaj, písmenko, to ako keby si chcel kameň mudrcov z Venuše...
no však ... povala :)))
No, niečo modré, čo sa kedysi strihalo a potom točilo v gramafóne, by sa
tak dobre ...
aha..nemám,ale aspoň to bolo k článku ;)
za takú krátku dobu si v pivnici nemohol byť ...
:)) pivnicu nemáme
taký naivnotrefný...
naivnotrefný :))))
ja v žiadnych zoznamoch evidovaný nie som
:)) v akom zozname?!?
popismenku
opravujem
no: je zoznam potencionálnych darcov dvojstránky ...
topas ... ešte by sa dalo zavolať rodičom ... že kto si ten kolobok bral :))
:D už som pochopila
popismenku
Jedna z vecí, ktoré ľutujem je,
Obrázok si nepamätám...
no vidím, že nič nevidím :((
na 98 percent nemám :(
tie dve percentá sú. že naši by mohli mať na pôjde na chalupe niečo staré v krabiciach, ale kolobky sotva...joj ako som ten časopis neznášala..aj tie modré plastinky...hanbím sa, som neuvedomelá :(...
v starom šlabikári, takom, čo mala schovaný moja stará mama, lebo bola učiteľka boli krajšie obrázky..aj dievčatko so žehličkou:)
dve percentá ...
nechcem ti dávať veľké nádeje :)
no nič to ...
mám iné plastinky