Všimol som si ho tak pred rokom. Možno sú tie roky dva. Možno. No, ono je to aj tak jedno, dôležité je, že som ho vtedy objavil. Na brade. Potvora biela. Biely vlas. Chlp. Bradný vlas.
Všimol som si to včera. Predvčerom. No nedávno. Z toho bieleho vlasu je biely trs. Na jednom mieste proste šediviem. Blednem. Miznem z farebnej fotografie. Nie, že by mi to prekážalo, len som si spomenul.
Bol som v nemocnici so zápalom slepého čreva. Vtedy som už ale zápal a ani slepé črevo nemal. Bolo pár dní po operácii a ja som už nemal izbu pre seba. Ležal som na spoločnej so starším ujom.
Stokal som si v posteli. Hekal som. Hekal ako z Pelíškov. Alebo Pelíškou. Teraz mi vlastne došlo, že neviem, či je ten pelíšek alebo tá pelíška. Ale nie o gramatike som chcel. Hekal som. Ten pán mi nepovedal: ja vojnový invalid a kripl, hekám snáď? Nehekám. On sa každé ráno postavil z postele a oholil sa. Na izbe sme mali umývadlo. Zobral do ruky štetku a takú tú mištičku. Namydlil si tvár a oholil sa. Holiaci strojček. Taká tá klasika akú mal aj môj otec. Rozmontovalo sa to a medzi dve časti sa dala žiletka. Predávali sa v krabičke. 5 kusov. Ten pán sa holil každé ráno kým ja som hekal. Stokal a vzdychal. A utápal sa v bolesti. Už to samozrejme tak nebolelo ale v nemocnici stokať treba.
Ty sa neoholíš ? Prerušil moje stokanie sused. Achchch, hmmm, zajtra. Odpovedal som stokajúc a pravou rukou som si prešiel po tvári. Dnes by som už napísal po strnisku, ale strnisko som nemal. Tak zajtra, zajtra vstanem a oholím sa.
Popoludní prišla na návštevu mama. Dones mi holenie. Pozrela sa na mňa a nepovedala nič. Nakoniec, nemalo to byť moje prvé holenie. Prvé holenia som absolvoval s otcovým strojčekom. Otec ho rozmontoval a povedal: a tu dáš žiletku. Žiletku tam nedal a strojček zase zakrútil. A ja som sa oholil. Stieral som penu strojčekom bez žiletky. Neskôr som prešiel na tie jednorázové holiace strojčeky. Také, kde už žiletka je automaticky a používajú sa viac krát hoci sa volajú jednorázové. Raz za mesiac som sa oholil. Vyhľadal som na brade všetky biele chĺpky a odstránil som ich pod nánosom peny. Mama mi to holenie doniesla.
Ráno sa sused postavil a oholil. Namiešal si penu a zmontoval strojček. Opláchol si tvár a sadol na posteľ. Pozeral sa na mňa. Stokol som a posadil som sa. Stokol som druhý krát a vstal som. Prelomený v polovici tela som sa dostokal k umývadlu. Vybalil som holenie. Mama mi doniesla novú penu a novú jednorázovku. A vodu po holení. Pohľad do zrkadla a hľadanie chĺpkov. A potom som penil. Doslova. Napenil som si na tvár to čo bolo v tube. V takej desaťcentimetrovej vrstve. Do tej peny som zaboril žiletku a holil som sa. Ten pán sused sa išiel popučiť. Aj ja. Pučili sme sa dvaja. On na posteli a ja pri zrkadle. Potom som si opláchol tvár a pučili sme sa ďalšiu hodinu. Bol som dorezaný do krvi.
Ten pán vždy keď sa neholil čítal noviny. Pravdu. Iné noviny vtedy hádam ani neboli. Poobtŕhal všetky končeky včerajšej Pravdy a podával mi ich. Na rany som si lepil Pravdu. Fungovalo to. Nevykrvácal som. Noviny som na rany používal ešte dlho. Vlastne dodnes.
Dnes sa holím každý deň. Aj keď pravda je že len čiastočne. Používam päť ťahov na krk. A dva ťahy na líca. Vrchnú časť líca. A bradu si raz za čas ostrihám. Aj fúzy. A tak vidím, že mladnem. Zase mám na tvári biele chĺpky. Len sú o čosi tvrdšie a netreba ich hľadať. A keď sa náhodou porežem utekám po noviny. Naučil som sa to pred rokmi. Keď som prišiel o slepé črevo.
Komentáre
:)