po pismenku

Ja mám rád Deža Ursínyho. Normálne si myslím, že už by aj mohol byť v učebniciach hudobnej výchovy. Pravdupovediac ja som ho už do výchovného procesu zaradil. Niekedy v roku 1990. Viem to presne. Ja som totiž bývalý učiteľ. A učil som aj hudobnú výchovu. Dva krát.

Pravdupovediac, tú hudobnú som mal učiť častejšie. Ale ja som bol učiteľ čo nevedel spievať a tak. Ani hrať som veľmi nevedel. Bol som dobrý učiteľ na výtvarnú výchovu ale zlý na tú hudobnú. Inak som bol priemerný učiteľ. Deti, ktoré nemali radi hudobnú ma museli mať radi. Tie ostatné prosíkali: „Pán učiteľ, budeme mať už tú hudobnú?“. Väčšinou som povedal: „Deti nie, zmenili sa nám osnovy a musíme mať dva krát výtvarnú ale ja vám k tomu pustím pekné pesničky“ ale dva krát som ustúpil.

Chodil som po celej škole a hľadal som hudobné nástroje. Také tie detské ebenové tyčinky a tamburínky a zvončeky a triangle a činelky a všetky také tie gebuzinky s ktorými sa potom na hudobnej akože inštrumentuje. Alebo tak voľajako.

Na prvej hodine sme inštrumentovali Tilimbon od Stravinského. Najprv som deťom ukázal ako sa to robí. „Počujete tú hudbu? No a teraz do toho budeme klepotať tými inštrumentami“. Potom som klepotal a potom som im rozdal nástroje a 45 minút sme klepotali. Potom sme tri mesiace nemali hudobnú. Ja za to nemôžem. Zmenili sa osnovy. Ale tie s láskou k hudbe pokoj nedali: „Pán učiteľ, však už majme hudobnú, my to nikomu nepovieme, že sme nemali výtvarnú“.

Dal som sa ukecať. Zobral som do školy vinylku Modrý vrch od Deža Ursínyho. „Teraz máme deti hudobnú a budeme počúvať hudbu. Toto je dobrá hudba. Počúvajte“. A potom sme 45 minút počúvali hudbu a bolo po hudobnej aj po mojich nervoch, lebo pravdu povediac deťom sa Modrý vrch až tak nepáčil. Mne sa páčil ale počúvať sa veľmi nedalo, lebo deti si takú hudobnú nevážia a dosť inštrumentovali aj bez inštrumentov. A potom som už učiteľ nebol. Teraz vychovávam už len jedno dieťa. Vlastnú dcéru. 

Moja dcéra je úplne po mne. Teda až na vzťah k hudobnej a k všetkému čo s tým súvisí. Moja dcéra napríklad pekne spieva. Naozaj pekne. Chodí do folklórneho súboru a spieva aj na súťažiach. Predpokladám, že dobre inštrumentuje. Tiež nemá vzťah k Dežovi Ursínymu. Ale vzdeláva sa aj v klasike. Viem to. Minule som náhodou otvoril jej zošit na hudobnú. Ako bývalého učiteľa, čo dva krát učil hudobnú ma to zaujímalo. Že aké sú trendy v hudobnej teraz. Či sa už do učebných osnov dostal ten Dežo Ursíny. Nedostal. Ale to neznamená, že by hudobná neprechádzala zmenami. V osnovách sú už aj nové mená.

Na poslednej strane mala dcéra mená skladateľov. Hudobných. Na poslednom mieste svietilo červeným písmom: Čekovský. Tak predsa len zmena. Čekovský je už v učebných osnovách. Nehnevám sa, že predbehol Ursínyho. Tiež sa mi celkom páči. Pjotr Iljič Čekovský. Aspoň tak to je v zošite mojej dcéry.