po pismenku

 

Moja žena je staršia. Hovorí sa, že o veku ženy sa nehovorí. U nás sa hovorí. Ja napríklad niečo poviem a moja žena povie niečo iné a potom ešte povie: „Čo hovoríš? Kto je tu starší?“. A ja poviem: „Ty! Ty si staršia“. A moja žena sa neurazí. Lebo taká je pravda.

Ja s tým nemám problém. Ja som bol vždy na staršie. Aj svoju ženu som si zobral za ženu. A ten vekový rozdiel ani necítim. Ani mentálne a ani fyzicky. Moja žena má totiž celkom dobrú fyzičku. Aj teraz sa to ukázalo. Keď sme išli na Kriváň. Ja som vlastne aj musel ísť na Kriváň, pretože moja žena je staršia. Vždy keď sme išli okolo, žena povedala: „Kriváň. Tam som už bola. Trikrát!“. „No však jasne, ty si staršia“ povedal som a moja žena na to povedala: „To čo sem motáš vek? Čo to má s vekom spoločné? Ja som bola a ty nie.“ A tak som povedal: „V sobotu ideme na Kriváň“ a išli sme.

„Počkaj, potrebujem sa vydýchať“ povedala mi žena, keď sme sa prvý krát zastavili. Nie že by bola nejako unavená. O to vôbec nejde. Moja žena má dobrú kondičku ale  má aj slušné vychovanie. Možno je to aj tým vekom. Nepredbieha sa a starších ľudí nechá sadnúť. Aj seba. Tak sme sa vydýchali a nechali všetkých aby nás predbehli. Aj tých starších. A potom moja žena začala rýchlo starnúť.

„To vieš. To už nie je ako za mladých čias“ povedala mi, keď sme desiaty krát zastali aby sme sa vydýchali. Teda aby sme sa nepredbiehali. A potom sme nechali starších aj sadnúť si. Tak sme si sadli. „Čo zazeráš. Som zvedavá, či by si to v mojom veku zvládol aj ty, mne už predsa len ťahá na päťdesiatku“. Ja by som to nikdy nepovedal ale povedala to ona. Tam pod Kriváňom povedala moja žena, že jej ťahá na päťdesiatku. Ja by som to možno ani tak nepovedal, lebo však by to bolo povedané len v rodine ale nebolo. Moja žena to začala oznamovať aj tak všeobecne.

Hore na Kriváň išla aj taká staršia osoba ako moja žena. Moja žena teda zastala. Nie aby sa vydýchala – to už viete, ale preto, aby babičku nepredbiehala a aby trochu nadviazala hovor. Podľa mňa by bol nezmysel nadviazať rozhovor v prípade, že sa potrebujete vydýchať, lebo to by sa človek len zadýchal. Takže to bude v tom, že moja žena sa nepotrebovala vydýchať. Je tu ešte síce taká možnosť, že tým rozhovorom získala viac času na oddych ale to je – priznávam len moja špekulácia. A to by som staršej osobe nemal robiť.

„Jéj, ale vám to ide super“ povedala moja žena tej staršej osobe a pokračovala: „v našom veku je to predsa len už sila“. Staršia osoba sa asi tiež potrebovala vydýchať a tak sa tiež začala rozprávať. Ja som išiel, nebudem predsa počúvať ako si dve staršie osoby klebetia pod Kriváňom.

„Ona má hlboko nad päťdesiat“ povedala mi žena, keď som sa vydýchaval a ona po čase dorazila k môjmu vydýchavaciemu miestu. „A to ako vieš?“. „Normálne, som jej povedala, že mi už ťahá na päťdesiatku a ona povedala, že už dávno mala“ dodala žena a trocha sa vydýchala. Teda prepustila miesto všetkým ostatným a tak.

Potom, ešte stále hlboko pod Kriváňom moja žena rapídne zostarla. „Tej babičke je super, predsa len má trochu po päťdesiatke a mne už ťahá na šesťdesiat“ povedala žena a ja som si povedal, že toto už je predsa len taký vekový rozdiel, že na zamyslenie, lebo ja som mal stále len krátko po štyridsiatke. Sto metrov pod kopcom som svoju ženu opustil. Vydýchavala sa a púšťala všetkých čo už z Kriváňa odchádzali.

Ale potom tam predsa len dorazila. „Na to, že mi ťahá na sedemdesiat je to super, nie?“ povedala mi tam hore pri výhľade na Slovensko a ja som mlčal. Vždy som bol na staršie ale toto som už naozaj prehnal. Akože sedemdesiatnička na krku? Ale faktom je, že sa máme radi. Jednoducho láska kvitne v každom veku.