po pismenku

Malé je vždy podozrivé. Ja viem, že už malí frflú. Ale neodvolávam. Nie je to o malých ale o malom. Tak malé je vždy podozrivé. Malé je také akože nie je a pritom tam je a v tom malom je to všetko schované. To všetko podstatné. To malé si jednoducho nemáte všimnúť a potom vám povedia. Veď to tam je. No a čo že malým. Je to tam a bodka. Tak zase to bolo malým a moju ženu dostali. Moja žena to nemá rada malým. Písmom.

Prerobila stovku. Sto slovenských korún. To nie je málo. To nie je malý problém. To je problém za sto korún. Veľký problém a veľkým písmom. 100. Slovom sto korún. Aj som jej hovoril: o nič nejde. Iba o sto korún. A máš poučenie o malom písme. Ale ona si nedala povedať: ide o sto korún a o princíp. A to malé písmo nenávidím. Ja som si to nevšimla. No dostali ma.

Dievčatá mali prázdniny a ja akurát prácu v Bratislave. Tak sme sa vybrali spolu. Východniari tam vždy zabočia. Ja tam vždy zabočím. Moja žena tam vždy zabočí. Naši známi tam vždy zabočia. Ten žlto modrý obchod s nábytkom máme radi. Tam nikdy nepoužívali malé písmo. Ešte aj tie štyri písmená majú takým veľkým, že sa to nedá obísť. Nikdy nepodvádzali. Nemali malé písmená. Teraz majú. Volá sa to rodinný klub. Teda family klub.

Ide len o pyžamo. Pyžamá tam nikdy nemali. Pyžamo majú len teraz v tom klube. Mojej žene to pyžamo padlo do oka. Budeme spať v novej posteli v novom byte. Celý ten byt máme vybavený nábytkom z toho obchodného domu. Aj tú posteľ a aj posteľné prádlo a aj vankúš na ženinu chrbticu. Tak jej do oka padlo aj to pyžamo. Všetko sme vždy kúpili za veľké písmená. Tam sme nikdy nevideli malé písmená. Tam si na to nebolo treba dávať pozor. Žena si ho ani teraz nedávala.

To je fajn cena. 399 korún. To už je sama o sebe taká podozrivá cena ale my nie sme nováčikovia. My vieme, že 399 je 400. Aj moja žena to vie. 399 bolo napísané veľkým písmom. Materiál príjemný. Tak som jej povedal:  jasné že si kúp. Budeš mať nové pyžamo do novej postele v novom byte. Keby to pyžamo stálo 499 povedal by som to isté. Asi aj moja žena. Ale teraz. Teraz to pyžamo neznáša. Neviem či v ňom bude spať. Môžu za to malé písmená.

Oni ma tam normálne okradli. Zavolala mi z toho obchodu. Bol som akurát v práci a nechcelo sa mi tomu veriť. Tam nás nikdy neoklamali. Tam to bolo vždy jasné. Pyžamo sa síce skúšať nedá ale kto by už ho skúšal. Vyskúša si ho doma v posteli. No oklamali ma. Kúpila som len to pyžamo a dve krabice. A tá cena bola taká čudná. Tak som si to pozrela a to pyžamo stojí 500. Teda 499. Rozumieš? To tam mali takým malým písmom. Že: 399 veľkým a pod tým malým. 499 pre nečlenov family klubu. My nie sme členmi family klubu. Aj jej hneď povedali, že prihláste sa tam pri okienku. Rozumieš, oni ma okradnú o sto korún a teraz ma chcú do klubu. Povedala moja žena. Rozumel som jej. Malé písmená ona neznáša. Malé písmená nemajú čo hľadať v obchode do ktorého chodíme toľko rokov. A ak ich tam už začnú dávať, tak nech to napíšu na dvere.

Vážená pani, v posledných dňoch sme si na vás pripravili kulehu. Ceny máme aj malými písmenami. Zavolajte si na nákup muža, vieme, že on má malé písmená rád. Špeciálne vás upozorňujeme v prípade, že si chcete kúpiť to pyžamo.

 Ale nenapísali to. Ani na dvere a ani inde. Moja žena sa na nich hnevá. Vie, že keby to napísali tak ma zavolá. Vie, že ja malé písmená milujem. Mňa by neoklamali.  Ja by som sa do klubu prihlásil hneď a potom by som kúpil to pyžamo. Mali by sme radosť, že aký dobrý obchod sme to urobili. Že sme ušetrili sto korún. Moja žena by si ho hneď dala na seba a keby bolo malé aj tak by sme im odpustili. Teraz sme okradnutí o sto korún a o klub nemáme záujem. To pyžamo si na seba možno ani nedá. Nikdy nezistíme, či nie je náhodou malé. Lebo malé veci sú vždy podozrivé. Malé veci a malé písmo. Malé písmo od veľkých podvodníkov.