po pismenku

Prestavba nášho malého bytu dospela ku koncu. Ku koncu s nervami. TU si nájdete všetko, čo sa stalo doteraz. Ale viete, je to dlhý príbeh.

S prestavbou sme začali v auguste 2005. Je január 2006. Sme hotoví. Bojíme sa chodiť do bytu. Keď tam vojdeme už sa netešíme ani z výhľadu. Hľadáme chyby. A všetkého sa bojíme.

V januári prišli do bytu noví podhľadári. Poslal ich inžinier K. Majster L. mal trvalý zákaz. Už sme ho nechceli a ani nemohli vidieť. Na našu novú plávajúcu padol plafón. Dali ho dole. Bezpečne. Nepoškriabali nič. Všetko urobili od začiatku. Vraj lepšia partia v meste neexistuje. Robí len vily a náš maličký byt. Platil ich inžinier K. A zaplatil aj všetok materiál. Celý čas hovoril, že to, čo sa deje zohľadní pri zúčtovaní. Plafón bol, bolo na novo vymaľované.

V byte sa kúrilo. Z jedného z našich opravených radiátorov spadla kvapka. Odlúpla sa farba a objavila sa tam ďalšia kvapka. Pod radiátor sme dali misku. Na vodu. V kúpeľni sme mali nový radiátor. Rebrový. Bolo nám čudné, že nekúri. Stena v ktorej boli zabudované stúpačky hriala, ale radiátor bol studený. Vraj ho treba len odvzdušniť. Odvzdušnilo sa. Zima. Odvzdušnila sa celá brána. Aj byt nad nami. Zima. Jednoducho nehrial. Ja som ho chytal a už som ženu presviedčal, že je trošičku teplý. Taký vlažný. Že je to tak a kašlime na to. Žena už nekašlala na nič. Bola v trvalom adrenalínovom šoku. A potom na to prišli. Proste trubky boli naopak. Teplá voda do toho radiátora nemohla vojsť. Nemala odkiaľ. Prerobili.

V byte bolo teplo. Vošli sme do kúpeľne. Radiátor na stene už hrial. Na stene boli praskliny. Stena bola úplne nová. Bolo vymaľované. Praskliny boli na druhý deň dve. Opravili. Zatmelili. A už neviem po ktorý raz vymaľovali. Chodili sme po tom byte ako blázni. Všade sme videli chyby. Bolo to ako v zlom sne. Nevedeli sme sa z ničoho tešiť. Ani z toho, že plafón zatiaľ držal. Všade sme videli nebezpečenstvo. Kvapka z radiátora už nepadala. Ale báli sme sa, že padne.

Priniesli nám nové bezpečnostné dvere. Dedičstvo po majstrovi L. Dverára nám odporučil, s tým, že budeme neskutočne spokojní. Že je to cenovo priateľné a výborné. Už keď sa prišiel dohadovať a premerať dvere mali sme pochybnosti. Chceli sme jednoduché a hladké dvere. Biele. Celý čas nám ponúkal takú tú vypchávku, čo občas vidieť v panelákoch. Také dvere ako mali komunisti v kanceláriách. Tapacírunk. Povedali sme, že nič také. Chceme jednoduché a biele. Môžu byť? Áno, môžu. A budú. Mali to byť bezpečnostné dvere. Teda ťažké dvere. V byte boli pôvodné vchodové rámy. Taký ten socíkovský plech. A trochu krivé. Netreba nové? Alebo aspoň vyliať a spevniť? Nie, načo. To je odskúšané. To by bolo zbytočné.  Približne o týždeň prišiel aj s dverami. Bolo to ďalšie šialenstvo. Mne to bolo úplne jedno. Už som nemal síl. Žene to jedno nebolo. Mala adrenalínové tempo. Dvere boli síce biele ale celé lemované takým plechom. Síce bielym, ale odstával. Pochopili sme, prečo tam chcel vypchávky. Aby tie dvere vlastne nebolo vidieť.  Žena sa opýtala či to tak má byť. Adrenalínovým a chladným hlasom. Čo na tom pani vidíte? To sa prilepí a opraví, donesieme ich do troch dní ale teraz vyskúšame či sedia. Dvere zavesili do rámov. Zdalo sa, že sedia. Pootvorili sme ich naplno. A ozval sa šialený zvuk. Okolo rámov začala vypadávať omietka. Plechový rám sa ohol. Naše trikrát opravované a dvakrát maľované steny sa chystali na ďalšiu rekonštrukciu. Adrenalín povedal. Odneste to a príďte keď to bude opravené. Rám sa opravil a použil sa silikón. Aby to pružilo.

O tri dni bola stena v poriadku a opravené dvere zase na našom poschodí. To lepidlo zaschlo na rámoch. Na nových bielych dverách žlté fľaky. Mne to bolo skoro jedno. Boli to tie najškaredšie dvere aké si viete predstaviť.  Ženin adrenalínový hlas sa len opýtal. To myslíte že to má byť takto? Dverár už u nás povedal len jednu vetu. Takže to nechcete? Adrenalín: nie, takto to nechceme.  Dvere sa s našim poschodím definitívne rozlúčili. Neskôr sme ich kúpili v obyčajnom obchode. Pekné, jednoduché a normálne. Už nevytrhávali rám aj keď dodnes, keď dvere otvárame kontrolujeme omietku na stenách. Toho sa už nezbavíme. 

Maličkostí bolo milión. Bol február a byt konečne vyzeral ako po rekonštrukcii. Konečne sa začala montovať kuchynská linka objednávaná niekedy začiatkom jesene. V byte bola nová sedačka. Raz večer sme tam so ženou sedeli. Vonku februárovo fúkalo. A prišlo to. V našom byte sa ozvala meluzína. Klasická, romantická meluzína. Akurát, že nie z vonku. Niekde v byte sme mali vietor, ktorý spieval. Neskutočne nahlas. Normálna februárová zvuková kulisa na volume maximum. Prišli sme na to. Ozývali sa elektrické zástrčky. Normálne z nich fúkalo. Keď sme priložili ruku cítili sme akoby klimatizáciu. Fúkalo to a hučalo. Mali sme súkromnú meluzínu. Na porazenie. S tým sa už nedalo robiť nič. Sedeli sme a počúvali.

Naša rekonštrukcia sa skončila. Ostávalo vybaviť posledné veci. Koniec dlhého príbehu sa blíži.