po pismenku

Zistil som, že moja žena asi predsa len nebude úplne dokonalá. Donedávna som si pritom myslel, že je úplne dokonalá. Nedávno som ju  AJ TU  vychválil do nebies. Že vie všetko, dokonca aj opraviť toalety. Že vie používať silikón a v podstate nemá žiadnu podstatnú chybu. Ale dnes už viem, že jednu chybu má. Ona nevie, kde odkladám veci. Tak takúto chybu má moja žena.

Volali sme si. Tá opravená toaleta začala pretekať. Teraz ale musím zdôrazniť, že nepreteká tam, kde ju žena opravila. V oblasti opravovania toalety je moja žena neprekonateľná. To bez debaty. Tá toaleta začala pretekať na inom mieste. Nie na tom opravenom. Moja žena sa teda rozhodla, že opraví aj to miesto. A teraz sa ukázalo, že jej predsa len chýbam.

„Kde je ten silikón?“ opýtala sa ma žena, ktorá sa chcela pustiť do opravy. „Neviem“ čestne som povedal, pretože z Bratislavy neviem skočiť do garáže a urýchlene ju prehľadať, aby som zistil, kde je.  „Ale ty si ho odkladal“ povedala žena a ja som vedel, že je zle. Moja žena sa neopýtala, či som ho ja odkladal, ale ona mi to oznámila. Bez pochybností. „Ja myslím, že si ho odkladala ty a ja teda neviem, kde som ho odložil “ povedal som, myslím celkom zrozumiteľne. Moja žena sa začala smiať.: „počúvaj, to čo trepeš?“. Bol som ticho, lebo na každú urážku ja odpovedať nemusím.

„Nerozumiem“ povedal som po chvíli, keď bolo v telefóne ticho a len doznieval smiech mojej ženy. „Čomu nerozumieš? Počúvaš sa vôbec, keď rozprávaš, že čo rozprávaš ?“ opýtala sa ma moja žena o ktorej som bol až doteraz presvedčený, že je úplne dokonalá. Trochu som bol aj urazený lebo som uvažoval, že ako sa dá zároveň rozprávať a počúvať sa, lebo potom by si človek sám skákal do reči a tak. Podľa mňa je takmer vylúčené počúvať sa zároveň s rozprávaním.

„Rozumiem všetkému, však keď ty si odkladala, ako to mám vedieť, že kde, to len ty si myslíš, že ja som odkladal a keď som ja odkladal, tak ja tomu fakt nerozumiem, že ako mám vedieť, kde je silikón, keď neviem kde je“ použil som všetky rozumné argumenty. Myslím, že to bolo zargumentované ako v prípade vynálezu bezdrôtovej komunikácie. Ale na druhom konci bolo stále slabé spojenie. Na druhom konci sa stále niekto smial: „počuj, ty sa počuješ čo hovoríš?“. Proste ten argumentačný vynález bezdrôtovej komunikácie má ešte malé muchy. Ale jedna vec je istá. Moja žena nevie, kde má silikón.