po pismenku

 

Moja žena a moja dcéra a jeden autobusový zájazd boli na huby. Autobusový zájazd je skratka pre Ivku a jej rozvetvenú rodinu. Ivka je kamarátka mojej ženy a mojej dcéry a mňa ale ja som na huby nebol, lebo niekto musí aj pracovať. Ja som pracoval.

„Našla som ten najkrajší dubák“ povedala mi moja žena a mňa tým veľmi neprekvapila. Prekvapila ma len trochu, lebo najkrajšie dubáky v našej rodine vždy nájde naša dcéra. Potom moja žena a potom dlho nič a potom ja nájdem nejakú hubu. Ivka a jej celá rodina je za mnou, pretože oni nikdy nič nenašli a aj preto išli teraz na huby. Na naše miesto.

Máme také miesto, kde nájdem dubáky aj ja. Nie také najkrajšie a nie vždy som si istý ale tam mi dcéra väčšinou povie: „No vidíš tatko aký pekný dubák a pozri tam je ďalší a aj tam a aj tá huba na ktorej stojíš je dubák, teda bol.“ Tak taký som ja dubák a tak nebudem špekulovať akože som hubár. Som len pridružený hubár.

No tak moja žena našla teraz ten najkrajší a ja myslím, že to je tým, že mala na očiach červené okuliare. Nemyslel som na ružové okuliare ale naozaj na červené. Ružové okuliare znamenajú akože niekto chce vidieť niečo krajšie a červené, že niekto, konkrétne moja žena chce vidieť lepšie. Asi dva mesiace má nové okuliare s červeným rámom. Má ich na šoférovanie aby videla značky skôr ako keď zastaneme autom a ona k nej príde na meter a má ich aj na to aby videla najkrajšie dubáky. Kým ich nemala, nemala na to nárok. Nárok mala len naša dcéra. Až potom ona a potom dlho nič ( ako už viete ) a potom ja, lebo ja ani dnes nemám červené okuliare. Keď tak myslím, tak o červených okuliaroch asi napíšem osobitne, lebo tu ide o najkrajší dubák a o mňa.

„Ivka povedala, že ťa ešte nikto neobjavil“ povedala mi žena do telefónu a ja som jej veľmi nerozumel. Ťažko by ma mohli niekde objaviť, keď som s nimi nebol, lebo som bol v práci. „Nerozumiem“ povedal som. „No, že pekne píšeš“ povedala žena, ktorá si asi myslí, že keď ona v červených okuliaroch ( o ktorých ešte niekedy bude reč ) lepšie vidí, že ja lepšie rozumiem. Ale nerozumiem. Aj som to ešte raz povedal: „Nerozumiem“. A potom mi to žena povedala. Išlo o to, že v aute máme cédečká a na také tie napálené ja píšem, že čo je na nich napálené. „Hneď si to všimla, to písmo a vtedy to povedala“ povedala mi žena a dodala: „že ťa ešte nikto neobjavil“. Ja som chcel byť skromný akože chvíľu nič nepoviem a potom poviem niečo skromné ale nepovedal som nič, lebo skromná pauza bola dlhá. „Akože nikto? Povedala som jej ... „ povedala moja žena : „však predsa ja, ja som ho objavila“. A to je všetko.