po pismenku

Už som tu raz o tom písal. O žene čo pracuje v pekle. Moja žena je stále učiteľka. Stále. Nič sa na tom nezmenilo ani cez prázdniny. Nevyhrali sme jackpot, nezbohatli sme a privatizácia nás obišla. Tak pracujeme. Moja žena stále v pekle. V školstve. A povýšili ju.

Moja žena je šéfka MZ. Neviem celkom presne čo to znamená. Ale viem, že má mesačne plus 300 korún. Je to dôležitá práca. Viem to. Pracujem na tom. Som výpomoc šéfky MZ pre tretí a štvrtý ročník. A aby bolo jasné: som bezplatná výpomoc. To znamená, že pracujeme na tabuľkách, štatistikách a všeličom, čomu ja nerozumiem, hoci aj ja som učiteľ. Učiteľ čo neučí, lebo musí uživiť učiteľku.

Aby bolo jasné. Peklo sa digitalizuje. Zasiahla ich internetizácia a počítačová gramotnosť. Všetko je to vraj normálne.

Tie tabuľky treba do zajtra. Podrobnosti sú na webe. Však vieš, nájdeš si pop-ku. Aha a pokojne to dones na úsbečku. Ale môžeš to aj vytlačiť. Ako chceš. Tak zajtra. Až potiaľ je to normálne. Ale jeden problém sme so ženou našli. Nie sme kompatibilní. Ani normálne a ani nenormálne. Nerozumieme tomu. Svet si myslí, že slovenskí učitelia sú kompatibilní. Ale nie sú. Ani normálne a ani nenormálne. Nemáme doma pripojenie. No nemáme. Ja viem, že všetci majú ale my ešte nemáme. My ešte nemáme vyriešené to „doma“. My sme dvaja učitelia. Jeden bývalý a jeden reálny. V pekle to majú ale vyriešené. Peklo je predsa pripojené. Tak to pripojenie je v škole. Školy sú už kompatibilné. Na tej kde učí moja povýšená žena má pripojenie riaditeľ a počítačová učebňa. V riaditeľni sedí riaditeľ a v učebni učiteľ. A žiaci samozrejme. Aby neboli negramotní. Aby boli kompatibilní. Tak doma nie a v škole tiež nie. Tak niekde.

V pekle si myslia, že každý má notebook. My máme. Ale len chvíľu. A preto, že už nie som učiteľ. Ak by som bol aj ja učiteľ tak notebook nemáme. Tak sme išli do kaviarne na kávičku a pripojenie a posťahovali sme si tie pop-ky. A potom sme sa pustili do tých tabuliek. Do pekla ich stačí zobrať na úesbéčku. No nemali sme. Ale v pekle žene vysvetlili, nech nepanikári, že je to lacná vec. Tak som jej nechal svoj. Aspoň my dvaja sme kompatibilní. Manželia. Požičiavame si genetické odkazy a máme rovnaké kľúče a teraz má žena aj môj USB kľúč. Tak som si povedal, vyriešené. Ale nebolo. Zase tá kompatibilita.

Máme dobrý notebook. Ale nie je kompatibilný. No pracujeme vo Workse a nie vo Worde. Nemáme tam Word. A v pekle nemajú Works. Tá tabuľka neprešla. Na porazenie. Na kompatibilnú porážku. Tak sme to vytlačili. My sme tlačiareň nemali. Teraz už máme. Lebo ja už nie som učiteľ a moja žena je. V pekle to považujú za normálne. Tak som kompatibilne ako dobrý manžel kúpil tú tlačiareň. Vytlačili sme zoznamy a tabuľky a správy. Ale dochádza nám čierna farba. Bez čiernej farby to už nepôjde. Tak ju teda kúpim. Veď moju ženu v pekle povýšili. A pridali jej tristo korún. Za ten prvý mesiac má tristo korún k dobru. Ku zlu má jeden USB kľúč, jednu tlačiareň, balík papiera, jednu čiernu náplň a benzín na ceste k wifi signálu. Kávu čo sme si dali v kaviarni nepočítam. Kávu mám rád.

Tak moja žena stále pracuje v pekle. Ale už v tom digitalizovanom.