po pismenku

Ja som mal v detstve rád Katapult. Priznávam a už sa za to ani nehanbím. Minule som si dokonca posťahoval všetky ich albumy. Keď som si ich doma počúval, moja žena chodila okolo mňa s takým povytiahnutým obočím. Akože akože. No. Tak, akože má pochopenie pre úchylky svojho muža. Lebo Katapult je na ňu akože silná káva.

Boli sme v Zakopanom. Na kávu a koláčik. Ale v poslednom období sme pridali aj nákup cédečiek. A teda ešte musím priznať, že som si chcel kúpiť také to fanúšikovské tričko. No. Tak akože také čierne s nápisom na hrudi a koncertnou šnúrou na chrbte. Ale nemali XXL a ja potrebujem XXL. Tak sme to zúžili na tie cédečká.

Kúpili sme si ďalšiu Marylu Rodowicz a bestofku Perfectu. Perfect je Katapult mojej ženy. Nehanbí sa za to. Priznáva sa k tomu. Doma má starú vinylku z koncertu. A dokonca kedysi na ich koncerte aj bola. Keď je človek v pubescentskom veku na koncerte tak sa stane fanúšikom na celý život. Moja žena je celoživotný fanúšik Perfectu. Tá vinylka je celá ošúchaná. Počula ju miliónkrát a miliónkrát ju počul aj každý kto bol u mojej ženy na návšteve. Hlavne slaďáky. Všetci sme boli v tom, že Perfect je perfektná romantika. No. Však viete. Takým pesničkám sa hovorí: oplodňováky.

Tak som jej kúpil bestofku. Bestofku oplodňovákov. Vypili sme poslednú kávu a sadli sme do auta. Vložili sme do prehrávača cédečko a zrazu to prišlo. Riff. Gitarový riff. Ja som mimochodom donedávna nevedel, že ide o riff ale pozeral som dokument o heavy metalových kapelách a tam to bolo samý riff. Riff sem riff tam.

„To je riff“ povedal som do toho riffu. Nemôžem povedať, že som to povedal do ticha, lebo keď je riff tak sa o tichu nedá hovoriť. Moja žena chvíľu nepovedala nič. Mala vypleštené oči. Akože prichádzala na to, že je metalistka. „Však ty si metalistka“ povedal som jej, aby na to neprichádzala dlho. „Však počujem“ počula žena ten riff. „A čo je ten riff?“ opýtala sa ma, lebo ten dokument som pozeral sám. „Dúdúdú dúdu, dúdúdú dúdu“ povedal som jej aby počúvala riff. „Aha“ povedala žena a ten riff vypeckovala tak, že už nehovoril nikto nič. Auto sa nám otriasalo v rytme riffu.

„Počúvaj“ povedal som jej, keď o chvíľu išiel oplodňovák: „však tí moji Katapulti sú úplné mäkkoty“. „Blekoty, úplné blekoty“ povedala žena, pretože po riffe ma až tak dobre nepočula. „Mäkkoty“ zopakoval som. „Však hej, však pozerám a dám to ešte raz“ povedala žena a prerušila oplodňovák.

„Dúdúdú dúdu, dúdúdú dúdu“ ozval sa riff. „To je riff, čo?“ zakričala do toho riffu moja žena. „Počúvaj, však ty si úplná ejsídísi“ povedal som žene. Moja žena je perfectná osoba ale toto sa jej už nezdalo: „Ejsídísi? To nemyslíš vážne“. „Hej, úplné ejsídísi“ povedal som žene a dodal som: „to sú tiež samé riffy“. A tak sme išli až do Košíc. Pustili sme si aj Rodowiczku, ale Perfect vyhrával. Vyhrával na plné gule. Môžem to tak napísať, lebo moja žena je metalistka. Teda myslela si, že je skôr oplodňovák, ale teraz vie, že nie.

Minule som jej telefonoval. „Počuješ?“ povedala mi do telefónu. A potom som nepočul nič, v telefóne sa ozval ten riff: dúdúdú dúdu dúdúdú dúdu. A tak. Mám doma tvrdú osobu. Ale stále je perfectná

Na tomto koncerte asi nebola. To je už 94. Ale o jednom vo varšavskej Stodole stále hovorí. To bol ešte komunizmus a ten spevák mal isto aj dlhšie vlasy. Ja som vtedy počúval doma na posteli Katapult. Ale poviem úprimne. To boli úplné blekoty. Pardón. Mäkkoty .