po pismenku

To asi nie je pravda. To by som musel povedať, že svojej dcére rozumiem. Ja jej teda aj normálne niekedy rozumiem, ale tu by som musel napísať, že jej rozumiem aj keď jej nerozumiem. Napríklad s tou červenou vetrovkou o ktorej som minule písal, že ako ju tá moja dcéra nechce nosiť. Tak teraz som si spomenul na niečo, čo moju dcéru ospravedlňuje. Veď ja som mal z Číny číny.

To bola taká doba, keď ešte všetku elektroniku vyrábali na Orave a v Japonsku. Plus Sovietsky zväz ale výrobky odtiaľ sa až za takú elektroniku zase nepovažovali. Tak televízor bol vždy z Oravy. Alebo z Japonska ak ste mali známeho v obchode alebo dosť bonov v Tuzexe. My sme mali ten z Oravy a potom Rubin zo Sovietskeho zväzu. Alebo tranzistor. To bolo rádio na baterky. Bolo alebo z Tesly alebo bolo z Japonska. My sme mali jeden z Tesly a potom jeden z Japonska. Normálne si pamätám ako sme ho kúpili v Obchodnom dome Terasa a oddelení elektro. Boli dva druhy. Jeden sa podobal na maličkú pneumatiku a druhý sa nepodobal na nič také známe. Malo to taký tvar ako dnes majú občas rádiobudíky a bolo to krikľavo-oranžové. Strašne som chcel tú pneumatiku ale mama kúpila to oranžové. Nakoniec sa mi páčilo aj to. Bolo to: Made in Japan.

Dnes už nie je nič z Oravy a ani z Japonska. Dnes je aj televízor Orava z Číny a aj japonský tranzistor je z Číny. A myslím, že aj tá klávesnica čo po nej klepocem je z Číny a aj všetko okolo mňa. Vtedy z Číny až tak veľa vecí nebolo. Chvíľu som si teraz myslel, že z Číny bola taká strašne štipľavá mastička v maličkom plechovom obale ale spomenul som si, že ani ona nebola z Číny. Bola to vietnamská mastička. Volala sa vietnamská a bola aj z Vietnamu. Z Číny boli len číny. A aj tie neboli.

Dnes každý nosí conversky. Ja nenosím, lebo ja by som za jedny číny nedal toľko peňazí. A navyše tie conversky sú určite z Číny. Ale nie sú to tie pravé číny. Pravé číny mali byť biele. Kotníkové a na boku mali to gumené koliesko. Cez bielu gumu na podrážke červená čiara. Gumené podrážky a plátené topánky. Tie pravé a naozajstné číny. Číny z Číny.

Strašne som chcel také číny. Strašne a strašne. A nikde neboli. Na Hlavnej ulici, ktorá sa vtedy nevolala Hlavná ale Leninova sme mali veľkú obuv. Volala sa iba Obuv ale my sme ju vždy volali Veľká obuv. Dokonca aj dnes ju volám Veľká Obuv hoci sa mi zdá, že tam nedávno otvorili potraviny. No tak do toho obchodu som chodil stále. Nemal som známeho a ani moja mama nemala známeho. Nemal som číny a bol som úplne out. Úplne nemožný. Život bez čín bol peklom.

A potom, po neviem koľkých mesiacoch som ich tam objavil. Svietili tou bielobou cez celú predajňu. Všade boli papierové poltopánky a cigánky, čím sa myslia topánky z takej čiernej plste a nie niekto iný. A tam za nimi svietili číny. Číny z naozajstnej Číny. Mali biely pastový krúžok a v tom názov nejakej čínskej číňarne. Teda fabriky na výrobu čín. To si už presne nespomínam ale boli to také názvy ako Three Stars alebo Four Stars alebo podobne a plus tam bolo čínske písmo a tri biele gumené hviezdy. Alebo štyri. To podľa názvu fabriky. Mali ich. A ja som ich mal tiež.

Zobral som si svoju malú papierovú škatuľu a vyšiel som z Veľkej Obuvi. Do zimy a do snehu. Na to som zabudol. Svoje prvé číny z Číny som zohnal koncom januára. Na druhý deň sa išlo do školy. Bol som už gymnazista. „Veci na ráno už pripravené máš?“ ozvala sa mama z kuchyne. „Jasné“ zakričal som z chodby a k vešiaku s vetrovkou som položil svoje nové číny. Mama už stála v chodbe: „Ty nie si kompletný!“ povedala a ja som pochopil: „Vonku je január a mrzne a sneh po kolená a ty by si išiel do školy v trampkách?“.

Moja mama bola zúfalo out. Definitívne nemožná. Moja mama nevedela, že číny sú číny a trampky sú niečo úplne iné. „Veď to sú celé topánky“ pokúsil som sa oponovať a zdôrazniť kotníkovú výšku mojich zimných topánok. „Čižmy a odchod“ zhodnotila situáciu mama a moje číny sa vrátili do zelenej škatule. Ráno som z bytu vypochodoval v príšerných čižmách. V otrasných. V takých podobných ako dostal ten chlapec v Pelíškoch. Nie úplne ale takmer. Na prízemí som otvoril tašku a na poslednom schode som sa prezul. Do školy som sa brodil januárovými závejmi v čínach z Číny. Čižmy ma čakali pod schodami.