po pismenku

Sedel som tak s kolegom jeden deň skoro ráno v práci. Mimochodom s tým kolegom je to skoro ráno vždy otrava. To znamená, že sedí pri mne a otravuje. Má takú špecialitu, že ráno číta noviny. Nahlas. Pri mne. Teda aspoň nadpisy. A potom mi zoberie prepínač na televízor a pozrie všetky športové kanály, či náhodou nejde Zuzulová. Niekedy ani nezoberie prepínač, len sa opýta: "Zuzulová nejde?". A ja poviem: "Nejde". "Odkiaľ vieš?" opýta sa kolega a ja odpoviem: "To je nenormálne na nervy, keď sa pýtaš, či neviem, že či nejde Zuzulová" a dodám: "Ešte furt je zranená".

A on chvíľu nepovie nič, lebo je sklamaný z toho, že nejde Zuzulová a potom povie: "Václavské námestie blokovali poľnohospodári" alebo povie: "Nálada na trhoch sa obracia, akcie zase klesajú" alebo povie: "Američanka Vonnová získala malý glóbus". To podľa toho na ktorej strane číta noviny. A keď číta na športovej tak ešte dodá: "To má ale šťastie, že Zuzulová je zranená". Ale nie Zuzulovú idem podrobiť testu lásky.

Takže tak. Je to trochu otravný kolega ale inak je v pohode. Má dve dcéry a ženu. A ešte niekoho. Minule sme sa o tom rozprávali. Aj ja mám ženu a jednu dcéru a ešte niekoho. To máme v podstate spoločné. Ja mám jedenásťročnú dcéru a on má dve trochu staršie. To je ten rozdiel. A máme teda aj ženy. To je spoločné. A ešte niekoho. Nie Zuzulovú. Mňa Zuzulová až tak neberie. Mne je v podstate jedno či ona lyžuje alebo nie. Ide o naše ženy. Teda nie moje a Zuzulovej, ale moje a toho kolegu.

"Normálne opica" povedal som kolegovi keď som opisoval svoju pubescentskú dcéru. "Normálne mi niečo hovor o opiciach" povedal mi kolega, keď opisoval tie svoje dcéry. "Oni sú furt pohádané medzi sebou" pokračoval: "Raz je pohádaná staršia so ženou, potom mladšia so staršou a potom staršia s mladšou a potom nejak inak medzi sebou a mne potom furt prdnú nervy a potom sú všetky tri pohádané so mnou". "Mi dačo hovor" hovoril som kolegovi a povedal som to isté, akurát že neboli tri ale dve. "A nemám kvôli tomu stolový hokej Stiga" posťažoval som sa. "Ani autodráhu" sťažoval sa aj on.

"Aspoň že máme tých psov" povedali sme si navzájom. Lebo to sú tie, čo som hovoril, že ešte niekoho máme. "Veru" povedal kolega: "Aspoň, že máme tých psov". A vtedy mi povedal test lásky. Lebo viete ako to je keď máte psa. Môžete byť komplet so všetkými ženami v rodine pohádaný ale ten pes vás aj tak bude mať rád. A to sa vie aj bez testu lásky ale ten test vám to potvrdí definitívne. Ja som teda ten test ešte nerealizoval a mám pocit, že ani môj kolega ešte nenabral odvahu, ale o niektorých testoch dopredu viete ako skončia. Lebo to sú testy lásky. Tak tu je ten, ktorý vám povie pravdu o láske v rodine.

Do kufra auta zatvoríte svoju ženu a svojho psa. Otvoríte po pol hodine a uvidíte. To je ten test lásky. A ja už teraz viem, kto v našej rodine v teste vyhraje. Moja žena nemá ani najmenšiu šancu. A ani kolegova žena. A žiadna žena. Ak neveríte, tak to doma vyskúšajte. Je to test lásky. Myslím, že by ním neprešla ani Zuzulová. Ale to už som kolegovi nehovoril.