po pismenku

Čmeliarstvo bolo našou prvou naozajstnou a naozaj našou kaviarňou. Tá kaviareň sa nevolala Čmeliarstvo ale na začiatku tam bol obchod s potrebami pre včelárov. V tom podchode. Potom včelárstvo zrušili a otvorili tam kaviarničku. Naše Čmelárstvo. Zrazu iné stoličky a iné závesy a iné všeličo a iná atmosféra. Bola to normálne kaviareň. Volala sa kaviareň Múzeum a stále je tam. Ale my už do nej nechodíme. Od čias Čmelárstva sa nezmenila. A či ostala atmosféra neviem ale keď už do nej nechodíme tak asi pre to že zmizla. Atmosféry miznú a ostáva len prach a staré zariadenie a zlý kávovar.Máme nové Čmeliarstvo.

Ani táto kaviareň sa nevolá Čmeliarstvo a vlastne ani neviem ako sa volá. Vonia novotou. Pred pár mesiacmi nás na tej ulici ešte čakalo sklamanie. Prišiel som z vlaku a pred dvanástou nebola ani jedna kaviareň otvorená. Taká ulica a toľko zatvorených kaviarní. Dnes presne viem, kam by som išiel. Čmeliarstvo otvorili na rohu Kováčskej a Ulice pri Miklušovej. Moja žena tam chodila na gymnázium. Presne oproti. Pokiaľ je pravda čo hovorí ( a to je vždy ) tak už vtedy po takej kaviarni túžila. Vtedy nebola. Dokonca ani to pôvodné Čmeliarstvo nebolo. Teraz je.

V pivnici je reštaurácia v takom rytierskom štýle ale tá nás nezaujíma. Kaviarnička je na poschodí. Pred bránou stáli ešte pred týždňom tri stolíky a asi desať stoličiek a na tých stoličkách deky. Pre zimomrivých lebo aj taký sú. Moja žena by vám povedala. My sme vonku nesedeli ale viem, že tam chodí aj sama alebo s priateľkami. Viem, lebo povedala, že sedela aj zababušená v deke. Už to by vlastne stačilo ale nestačí. Ja sedím radšej dnu.

Maličká kaviareň pre pár stolov. Pekné klenby a super stoličky. Stoličky sú na kaviarni najdôležitejšie. Malé okrúhle stolíky a pod oknami dva väčšie. Tiež okrúhle. Sedávame pri dverách. Na stenách sú fotky kaviarní. Nie košických ale pekných. Košické kaviarne boli pekné možno vtedy keď sa veľmi nefotili, potom dlho pekné neboli a teraz sú pekné aj s peknými kaviarenskými fotkami. Nad malým barom veľká plazma a na nej niečo čo neruší. Púšťajú tam módu. Dievčatá sa prechádzajú a fotia ich. A usmievajú sa. To je dôležitá informácia. Tá plazma je nákazlivá. Alebo ten úsmev je v Čmeliarstve nákazlivý. Servírky sa usmievajú. To je dôležité. To je tá atmosféra. Usmievajúca sa servírka a klenby.

Otvárajú ráno o ôsmej. To znamená, že keď odveziem ženu a dcéru do práce a školy tak seba odveziem na kávu. Po ťažkej práci ( rozvozníka ) si ju zaslúžim. Vláčim zo sebou takú údržbársku aktovku. Koženú kabelu s remienkami a veľkou machuľou od atramentu. V Čmeliarstve majú wi-fi a ja mám v kabele notebook. Sedávam pri okne a servírka sa usmieva. Objednám si kapučínu a minerálku a čítam si blog. A usmievam sa. Mám pri sebe ľudí čo rád čítam a kávu a nakazenú servírku. Ku káve dávajú aj taký keksík. A ten úsmev je grátis. tam noviny čo je dôležitá vec ale nečítam ich. Jednak sú tam už predo mnou štamgasti, čo dobehli o tri minúty skôr a už čítajú a ja si tu aj tak čítam blogovacie písmená. Tu noviny nepotrebujem. Normálne Čmeliarstvo spred rokov. Presťahované aj s atmosférou.

Dobre, že žena už nechodí na gymnázium. Obávam sa, že by nedoštudovala. Na kaviarňach je závislá rovnako ako ja. tam aj spolu. Sedíme pri stole pri dverách a žena si číta popísmenkove písmená. Keď sa usmieva tak sa pýtam prečo. Keď sa neusmieva tak sa pýtam prečo. Niekedy sa nepýtam. Niekedy len pijem kávu a usmievam sa. Je to usmievavé miesto. Koláčiky sú síce len v marlenkovej podobe ale tu mi to neprekáža. Prekážalo by mi keby sa na nás servírka neusmiala. To by som sa musel asi opýtať, že čo sa stalo. Lebo niečo by sa stať muselo. Alebo by mala trápenie alebo by odsťahovali atmosféru. Tak teda tu na rohu Kováčskej a Miklušovej nesťahujte chvíľu nič. Čmeliarstvo sa vrátilo. Máme novú vlastnú kaviareň.