po pismenku

Cestujem do práce autobusom a krátim si čas tým, že čítam letáčiky nad hlavou. Jeden je sugestívny. A verím mu. Neposielajte deti do pekla. Do školy. Zastavte šikanovanie. Na webe som podrobnosti nenašiel ale je pravda, že som si letáčik možno dobre nenaštudoval. V každom prípade tomu rozumiem. Je to dobrá iniciatíva. Šikanovanie je hrozné. Deti treba chrániť. Myslím to vážne. Bez podtónov a bez podtextov.

Ráno vozím svoju ženu do pekla. Učí. O nej v autobuse letáčik nie je. Je dospelá a nepotrebuje ochranu. Ona sa má postarať. Na ňu sa rodičia šikanovaných aj tých čo šikanujú spoliehajú, že to zvládne. Ak zlyhá, tak to nezvládla. Sťažovať sa budú všetci. Aj tí čo boli šikanovaní aj tí čo šikanovali. Učiteľka si to mala všimnúť. Na čo tam je. Čo tam s našimi deťmi robí?

Žena začala učiť rok pred tým ako sme odzvonili socíku. Bola to tá učiteľka s ideálmi. Robiť to všetko dokonale. Platy boli smiešne. Všetci mali smiešne platy. Veď potom sa to zmení. Učiteľ je učiteľ. Idealista, čo musí vydržať. Ide mu o národ. O Budúcnosť. Vydržali všetci, len tie platy sú stále smiešne. Učiteľské. Učiteľ to vydrží ... Dôvody už poznáte, to sa nemení. Idealizmus – veď sú to naše deti.

Hneď na začiatku kariéry mala v triede prváka. Hovorí sa tomu dieťa z rozvrátenej rodiny a sociálnej spodiny. Dieťa z mestskej osady. Záškolák a feťák. V prvej triede. Presne také to dieťa, o akých čítame smutné reportáže z afrických slumov či odeských kanálov. Lepidlové dieťa. Akurát, že toto malo mamu. Kupovala mu lepidlo. Do školy viac nechodil ako chodil. A žena ho podľa všetkého diskriminovala. Ak do školy prišlo, sedelo v lavici samé. Smrdelo po lepidle a smrdelo aj tak normálne. Riešenie je vždy jednoduché. Učiteľka to dieťa zachráni. Presunie na inú školy s osobitným prístupom. Navštívi sociálnych pracovníkov. Pošle ho do detského domova. Zachráni ho. Zachráni svet. Trvalo to rok, rok ktorý bojovala so všetkými úradmi, lebo až také jednoduché to nie je. Niekto zachraňuje aj matku. Má tiež svoje práva. Ak sa nechce dieťaťa vzdať tak sa ho nevzdá. Môžete sa so zachraňovaním sveta postaviť na hlavu.

V tej škole boli aj staršie deti. Také, čo učiteľke ukradnú telefón, ale potom povedia, že boli učiteľkou zastrašované. Krádež sa vyrieši rýchlo. Áno ukradli telefón ale oni sú deti. Samozrejme, že sa nič nestalo, až taký drahý ten telefón nie je. Čo si to tá učiteľka dovoľuje, že na moje deti kričí. To kde sme? Kto je ona? Blbá učiteľka, ktorá bude moje deti šikanovať? Tak sa budem sťažovať. Deti na škole ostali, moja žena nie.

Žena bola dobrovoľne nezamestnaná. Mohli sme si to dovoliť. Teraz si to už dovoliť nemôžeme. Lebo dobrovoľne nezamestnaný zase až tak veľa práv nemá. Má pracovať. Tak pracuje. Zase ako učiteľka, ale doba sa zmenila. Pracovný úväzok má zatiaľ len na dobu určitú. Teraz je relatívne spokojná. Chodí do dvoch prác. Do dvoch škôl na dva čiastočné úväzky. Cez prázdniny si môže oddýchnuť. Môže ísť do Španielska zbierať pomaranče. Alebo môže ísť do Rakúska postarať sa o dôchodcov. Alebo to môže urobiť ako jej bývalá kolegyňa. Pol roka utiera zadok americkému dôchodcovi a pol roka učí. Na pol roka odchádza od detí aby mohli študovať na dobrých školách. Aby neskončili ako učitelia.

Nedávno v ženinej triede jedno dieťa šikanovali. Tak to povedali rodičia. Šikanované. S tým to dieťa prišlo (z pekla) domov. Potom iné deti povedali, že to dieťa šikanuje ich. Tak sa tam šikanujú. Nešikanujú sa v triede. To je jasné. Robia to mimo triedy, vtedy keď tam nie je učiteľka. Ale vlastne, prečo tam nie je? Kde je. Kto je ona? Blbá učiteľka, čo si také veci nevšimne. Prečo nie je na chlapčenskej toalete a na dievčenskej a v triede a v šatni a na chodbe a na ulici? Nakoniec to šikanovanie nebolo. Len rodičia teraz volajú žene každý večer, že čo nového v škole.

Učiteľom teraz zvýšia platy. To je dobrá správa. O 4 percentá. A keď budú dobrí a všetko dobre pôjde budú raz dostávať priemerný republikový plat. A možno o tri stovky viac. Ale to tiež nie je len tak. Že: niečo za nič. Tak to funguje inde. Tu si to musia zaslúžiť. Minister im Vymyslí také skúšky čo ich poriadne preveria. Či sú to dosť dobrí učitelia? Preskúšame a pretriedime. Musia mať síce vysokú školu ale to aj tak nie je len tak. Študovali za štátne peniaze.

Ja som tiež učiteľ, ale učil som len krátko. Zneužil som tie peniaze, čo do mňa investoval štát a začal som robiť niečo iné. Aby moja žena mohla učiť. A aby chvíľu aj učiť nemusela, aby sa v tej škole nezbláznila. Sú krajiny, kde majú učitelia raz za čas nárok na voľný rok. Aby sa nezbláznili. Jasné, že je to hlúposť. Veď majú samé prázdniny a nič tam nerobia. Len nám na deti nedávajú pozor. Ak je teda škola peklom, tak potom sú učitelia čerti. Ja si myslím, že Luciferom bude potom ich odborársky šéf. Pamätám sa len na jeden vážny štrajkový pokus. To učitelia prišli do škôl a asi mali pripnuté papieriky na dverách že štrajkujú. Ale oni nikdy neštrajkujú. Ani odbory to vlastne nechcú. Len chcú rokovať. A dohodnúť sa na nezmyselnom štvorpercentnom zvýšení ničoho. K ničomu nič. Plus tie tri stovky. Veď ja tomu rozumiem. To kto kedy videl? Učiteľ aby neučil? Veď sa má ako v raji. Odučí si pár hodín a má prázdniny. Ako v raji. Na jednej dedinskej škole pri Košiciach pri tom štrajkovom pokuse učiteľky povedali, že to nemá význam ak nezatvoria dvere. Ja si to myslím tiež. Nech zatvoria dvere. Na dlho a na pevno. A nech pošlú do pekla svojho odborárskeho šéfa. Aj tak už sú v pekle. Tak sa to píše v autobuse.

Každé ráno posielam svoju ženu do pekla.