Mňa futbal fakt obišiel. Nepomohli mi ani tréningy a život mi nezmenil ani prvý gól. Jednoducho som dostal červenú kartu a bolo po kariére. Mňa ale obišiel futbal úplne. Ešte ani fanúšik sa zo mňa nestal. Môže za to môj otec a moja žena. Na futbale som bol dva krát v živote. Dva krát.
Prvýkrát ma tam zobral otec. Každý otec má pocit, že jeho syn musí fandiť tomu istému klubu a tak podobne. Môj otec fandil VSS Košice. Vtedy bolo VSS. Zobral ma na derby s Prešovom. Vtedy na futbal chodilo veľa ľudí. Otec ma držal za ruku aby som sa nestratil. Potom sme sa postavili do dlhého radu. Ja som nerozumel prečo stojíme v takom dlhom rade, keď sme už na štadióne ale stál som. Po dvadsiatich minútach začal štadión revať a my sme stáli stále v tom rade. Potom si otec konečne kúpil pivo v kelímku. Mne kúpil limo v sáčku a išli sme na miesto. Niekto dal gól ale netuším kto. Z celého futbalu si pamätám, že niekto tam priniesol konskú hlavu. Nie konskú hlavu ako z Krstného otca. Až takí rowdies vtedy na VSS nechodili. Konskú plyšovú hlavu. Takú s akou sa deti hrávali. Dlhá palica a na nej konská plyšová hlava. Takú hračku som nikdy nemal a celkom som tým fanúšikom závidel. Potom som nezávidel, lebo tú hlavu podpálili. Hrali VSS proti Prešovu. My sme boli vraňare a prešovčania koňare. Tak prešovčania prišli o hlavu.
Potom sa išiel otec znovu postaviť do dlhého radu a mňa nechal strážiť miesto: „tu seď, hneď som späť“. Otec sedel na novinách. Teda noviny mal na sedadle. Začal som si čítať. Písmenká ma bavili vždy najviac. Potom štadión zreval a prišiel otec s novým kelímkom a novým limom: „koľko je?“. „Čo?“ opýtal som sa otca. „No kto dal gól?“ opýtal sa otec, ktorý zatiaľ nevidel ani jeden gól. „Gól?“ opýtal som sa otca a čítal som o žatve. Potom otec vypil ešte jedno pivo a nevidel ešte jeden gól. A potom sme išli domov a už nikdy som s otcom na futbal nešiel. Mňa pritom futbal bavil akurát som mal chaos z toho, prečo dospelí ľudia pália deťom hračky. A potom prešlo tridsať rokov.
Ja som úprimne povedané ženu oklamal. Ona by si ma asi nezobrala za muža, keby som ju neoklamal. „Počúvaj, máš rád futbal?“ opýtala sa ma ešte keď nebola moja žena. „Futbal?“ opýtal som sa. „No, futbal, hokej a také prenosy v televízii“. A vtedy som svoju ženu oklamal. Ja som si teda nemyslel, že ju klamem ale s odstupom rokov treba priznať, že som ju oklamal. Povedal som: „blbneš? Dvadsaťdva dospelých mužov v trenírkach čo behajú za loptou?“ Potom si ma žena zobrala za muža. A potom som išiel na futbal.
Ja pritom na futbal fakt nechodím. Nejako ma to obišlo. Ja už nechodím ani na pivo, lebo potom chodím veľmi často na toaletu a to ma nebaví vôbec. Teda občas na také pivo idem ale keď som ôsmy krát na toalete po dvoch nealkoholických pivách tak viem, že ma to až tak nebaví a zase idem až keď na to zabudnem. Ja som v podstate dobrý muž. Sedím doma a čítam si knižky a tak. Alebo idem so ženou na kávu, lebo po káve idem na toaletu len raz. Ale občas dostanem nervy. Ozve sa mužské ego.
Bývame blízko pri štadióne. Občas chodím okolo a občas vidím otcov ako držia synov za ruku a idú na pivo a sáčkové limo a futbal. V prípade sáčkovej limonády sa obávam, že idú zbytočne, lebo sáčková limonáda sa už nepredáva. Ale možno to nevedia a myslia si, že urobia synovi taký istý zážitok ako urobil otec im. Tak raz som tak išiel okolo toho štadióna a povedal som si, že to takto ďalej nejde.
„Počúvaj. Idem na futbal“: povedal som žene. Moja žena sa na mňa pozrela a povedala: „dobre“. „Idem na fut-bal“ povedal som, aby som si v rodine upevnil autoritu: „a beriem aj dcéru“. „Dcéra. Ideš s otcom na futbal“ zakričala moja žena na celý byt a moja dcéra povedala: „ani náhodou. Ja na futbal nejdem“. A nešla. Musel som si obnoviť autoritu a tak som povedal ešte raz: „Na fut-bal, počuješ milá žena, na fut-bal“. „Počujem, milý muž, na fut-bal. To je tých dvadsaťdva dospelých mužov, čo v trenírkach lieta za loptou a obleč sa teplo aby si neprechladol, keď ti už prechladla hlava“ povedala moja žena a ja som musel ísť na futbal aby moja autorita neutrpela.
Keď som prišiel k štadiónu už sa hralo. Netuším s kým sme hrali a v podstate som netušil ani kto sme my. Hľadal som výčap piva a toalety. Výčap piva bol blízko a toalety som nikde nevidel. Zistil som, že nemajú sáčkové limo a pivo som si nekúpil. A pozeral som sa na futbal. Bolo to celkom ako hovorila žena. Dvadsaťdva dospelých mužov v trenírkach.
A potom sa na ihrisku objavil dvadsiaty tretí chlap. A trenírky nemal. Pobehoval tam s holým zadkom a tribúny kričali. Vedľa mňa stál malý chlapec a nemal limo a ani otca. Potom toho holého chlapa naháňali usporiadatelia a po dvoch minútach kľučkovania ho chytili. Štadión aplaudoval. A potom dobehol otec toho malého chlapca. V ruke držal kelímok s pivom: „Koľko je?“. „Čo?“ opýtal sa ten chlapec otca. „No kto dal gól?“ opýtal sa otec, ktorý zatiaľ nevidel ani jeden gól. „Gól? Nikto nedal gól.“ A potom dal niekto gól a niekto vyhral a ja som si stále nebol istý, či vyhrávame my a ani to ktorí sú naši. A potom som išiel domov.
„No? Ako bolo?“ opýtala sa ma žena a dcéra dodala: „no? Ako bolo?“. A ja som získal svoju autoritu: „behal tam chlap s holým zadkom“. Žena bola chvíľu ticho a potom povedala: „no, asi mu žena nepovedala, aby sa teplo obliekol“ a dcéra nepovedala nič. Na definitívne víťazstvo som čakal dva týždne.
Komentáre
:-)
:)))