po pismenku

Dostal som darček na narodeniny. Nemám narodeniny, ešte je k nim ďaleko. Ale darček som dostal. Ležal pod vankúšom a ja na vankúši asi pol hodinu. Keď definitívne zaspávam dávam si vankúš preč a spím bez neho. Teraz som nespal. Svietil som ešte asi hodinku a listoval si v Bednárovi. Vybrané diela zväzok II. Boli v ňom Dobrodružstvá troch mudrlantov. Písal som tu o nich nedávno a pritom som ani len netušil, že ma doma čakajú ako darček. Boli tam. Aj tie šijacie stroje značky Singer. Akurát, že na nich nejazdia hasiči ale zbrojnoši. Ale vzhľadom na odstup štvrťstoročia myslím pochopiteľný omyl.

O knižke môjho detstva vedela len moja žena. O knižke ktorú som tak veľmi potreboval. A tak mi urobila bednárovský týždeň. Celé je to také previazané. Keď som zistil, že dobrodružstvá v 2005-tom opäť vydali išiel som hneď ten večer do bratislavského kníhkupectva otvoreného do dvadsiatej prvej. Mali len prvý zväzok. O dva dni sme so ženou boli na káve, čakali sme na dcéru a v tom obchodnom centre som ju ťahal do kníhkupectva. Mali ho tam. Držal som v ruke tú knižku a potreboval som len tú výplatu, ktorá ešte nebola na účte. Hovoril som si, že ešte počká. Teraz tam čaká na niekoho iného. Moje dobrodružstvá ma večer čakali pod vankúšom. Pre istotu – do narodenín by už mali dvojča. Narodeninový darček. Dlho sme sa už so ženou o tej knižke nebavili ( dokonca mám pocit, že to musia byť roky ) a keby neboli tieto písmenká asi by som nikdy neprišiel na to nové vydanie. Moja žena na to prišla aj bez písmenok. Pri aktuálnej predajnosti Bednára si myslím, že to bol celkom závan ( minimálne ) záujmu o dobrodružstvá. A tu sa dobrodružstvá stále nekončia.

Na druhý deň sme sedeli na terase. Dcéra sa učila mlynské kolá ( a už jej aj idú ) a ja som si listoval v Bednárovej dvojke. To mám rád. Keď si v novej knižke otvárate stránky len náhodne a trochu si čítate. Zrazu tam bola horáreň. Celkom konkrétna na konkrétnom mieste. A hrdinovia inej Bednárovej knižky. A je jasné že Julo je Satinský a spolu s Bednárom zmokli počas Veľkej dobrodružnej vlastivedy na tom mieste kam my už roky chodíme za priateľmi. Chodievame do horárne, pred ktorou oni pred tridsiatimi rokmi zmokli. Začal som listovať intenzívnejšie. Chechtali sme sa na dialógoch a tam to o Julovi - Julovi bolo úplne jasné. Dokonalé prekvapenie prišlo na záver. Veľká vlastivedná expedícia sa končí v údolí v ktorom teraz bývame. Išli popred dom, ktorý vtedy ani nestál.

Tú knižku som vôbec nepoznal. Mám zopár Bednárových knižiek ale túto nie. Cesta z Bratislavy na východ. Už ju máme v pláne. Raz si urobíme svoju vlastnú expedíciu po stopách veľkej dobrodružnej vlastivedy. Jediný, kto má obavy je naša dcéra. Obavy má z toho, že budeme spať pod stanom. Pod stanom ešte nespala. Stan ani nemáme.  

A ešte ani tu sa moje Bednárove dni nekončia. Vyšli nové Krásy Slovenska. A teraz mi žena volala, že je tam článok o oprave dreveníc. A aj to je o Bednárovi a ešte sú tam fotky z dreveného mlyna, ktorý sme videli presne minulé leto. Keby som to naplánoval tak to tak nebude. Sú to najkrajšie narodeniny ktoré nemám. Ani nevieš akú radosť si mi urobila. Asi vieš. A teraz nepíšem o knižke.