po pismenku

 

Včera ráno som dospel. A pritom som si to vôbec neuvedomil. Uvedomil som si to až dnes keď som si prečítal bratislavčanku a to konkrétne pasáž o pruhovaných podkolienkach.  Ja som pravdu povediac nevedel, že pruhované podkolienky sú o dospelosti ale už to viem. Ja som si včera prezul ponožky.

Normálne keď ráno vstanem tak sa oblečiem. To robím už dlho. To mi pripadá tiež také dospelé. Moja dcéra ešte nie je úplne dospelá. Ona ráno normálne pobehuje v spodnom prádle a má vždy zlú náladu. Lebo tie jediné konkrétne podkolienky, ktoré si chce obliecť nevie nájsť. Potom ich nájde ale sú špinavé, lebo ich odložila špinavé alebo ich objaví v kúpeľni mokré, lebo mama objavila, že sú špinavé a tak. Tak sa väčšinou pohádame. Lebo okrem podkolienok sa to týka aj sukne, nohavíc, trička a bundy. A niekedy aj spodného prádla. Tak ja som v tejto oblasti dospelý už relatívne dlho. Moja dcéra je relatívne nedospelá a ako ju poznám relatívne a aj prakticky nebude dospelá nikdy. Teda pokiaľ si nezvykne nosiť špinavé podkolienky.

Ja si dávam aj ponožky. Teda po väčšinu roka. Aj v tom som dospelý už dlho. V tom je relatívne dospelá aj moja dcéra. Aj keď len relatívne, lebo v zime občas tvrdí, že ponožky nepotrebuje a stačia punčochy ale vonku je taká zima, že jej vysvetlíme, že nie je dospelá a tie ponožky potrebuje aby si neprechladila obličky a ja ešte dodám: „a ty tu nepapuľuj a nedovoľuj si také pohľady, lebo mama ťa porodila“. Dcéra väčšinou niečo povie, alebo nepovie nič ale tak drzo to nepovie, že ešte dodám: „a ty si ešte aj drzá?“. Ona povie, že nič nepovedala a ja poviem: „a stále budeš mať posledné slovo?“. Ona potom povie: „nie nebudem mať posledné slovo“ a tak má posledné slovo aj tak ona. Tak to je preto, že ona nie je dospelá a nosí aj prúžkované podkolienky.

Ja prúžkované podkolienky nenosím. V tomto som dospel relatívne dávno. „Okamžite si daj podkolienky. Chceš prechladnúť?“ opýtala sa ma vtedy mama a ja som povedal: „ja podkolienky neznášam“. Mama potom hovorila o tom, že ma porodila, že nemám byť drzý a že v žiadnom prípade nebudem mať posledné slovo. Ja som povedal: „v poriadku, posledné slovo budeš mať ty“ a tak som dosiahol, že posledné slovo som mal ja. Ale podkolienky som potom prestal nosiť a začal som nosiť len ponožky. Tak v tomto som dospelý už relatívne dlho. Aspoň si teda nespomínam na to, že by mi mama ráno volala, že je vonku zima a či som si zobral podkolienky.

Ja mám ponožky väčšinou čierne. Mám niekoľko sivých s pásom, ktoré nosím na túry a výlety a potom mám čierne. Nenávidím čierne ponožky, lebo keď sa vyperú tak sa nedajú spárovať. To znamená, že jedna ponožka nemá druhú. Netvrdím, že mi ide o to aby ľavá ponožka mala pravú a naopak, lebo na ponožkách nie je vyznačené, že ktorá je pravá a ktorá je ľavá. Ale problém je aj bez toho. Moja žena také problémy nemá. Ona jednak nemá samé čierne ponožky ale má rôzne farebné a aj prúžkované a jednak si ich operie vždy keď sú špinavé. Ja som niekde na polceste medzi mojou ženou a mojou dcérou. To znamená, že špinavé ponožky dávam k špinavým a nie k čistým ale niekedy som na tom tak ako moja dcéra, že mám ráno problém. Ale to je menší problém ako párovanie. Lebo párovanie čiernych ponožiek je peklo.

V takej situácii si kúpim nové ponožky. Niekedy si ich kúpim zase čierne ale niekedy som taký vynervovaný z neúspešného párovania že si kúpim čierne s niečím. Nemyslím, že čierne ponožky s čokoládou alebo keksíkom alebo podobne. Myslím, že čierne ponožky ktoré nie sú úplne čierne. Teda sú úplne čierne ale majú niečo. Dodatok. Dodatok na párovanie. Minule som si tak kúpil čierne ponožky s farebnou špičkou a pätou. To znamená, že v topánkach sú ako čierne ale dobre sa párujú. Mám také tri. So svetlo modrou, tmavo modrou a zelenou párovacou farbou. A nedávno som si kúpil čierne s prúžkami. Tie sú na párovanie výborné. Sú vlastne čierne ale majú rôzne pásiky. Oranžové, modré, zelené a žlté a tak. Kúpil som si dvoje. Jednak boli pekné a jednak sa predávali dva páry spolu. Ale nie rovnaké páry. Takže sa dobre párujú.

Včera ráno vyhlásili leto. To znamená, že bolo teplo a ja som si nezobral celé ale polovičné topánky. Najprv som si teda zobral ponožky. Tie prúžkované. Potom som sa obliekol celý a dal som si topánky. A potom som stál v chodbe a nohavice som chytal za kolená a poťahoval hore. Hore a dole. Že koľko z ponožiek tie nohavice schovávajú. A koľko odhaľujú. Keď som si čupol tak sa odhaľovali. Uvažoval som, koľko krát za deň si čupnem. A potom som chodil po chodbe a poškuľoval som na ponožky či ich vidím, že sú prúžkované. Pri dlhých krokoch som ich videl. Uvažoval som, či budem chodiť aj dlhým krokom. A potom som dospel.

Vyzul som si topánky a vyzliekol ponožky. Dal som si také neprúžkované. Také so zelenou špičkou a pätou. A na to som si dal topánky. A potom som stál v chodbe a zase som poťahoval nohavice. Chlp tej zelenej päty bolo vidieť pri miernom pokrčení topánky a stredne dlhom kroku. A vtedy som dospel úplne. Totálne som zostarol. Vyzul som si topánky a vyzliekol ponožky. Dal som si také nespárovateľné čierne ponožky bez ničoho. Vykročil som pevným dospelým krokom.