po pismenku

„Čo chcete? Ja som plod vašej lásky“, povie nám naša dcéra vždy keď na ňu máme nervy. Hovorí nám to relatívne často. Je v puberte a tak na ňu máme nervy relatívne nonstop. Dalo by sa povedať, že naše dieťa je v tomto období trvalým plodom našej lásky. „Ty nie si plod, ty si plot našej lásky“ hovorím jej občas, keď sú nervy intenzívnejšie ako len bežné. Hovoril som to relatívne často, lebo puberta je relatívne intenzívna. Ale už jej to nemôžem hovoriť. V našej rodine sa objavil skutočný plot našej lásky.

V sobotu ráno som sa otočil a pritúlil som sa k žene. Ležala na boku a sálala to teplo. To je príjemné. Také sálavé teplo na skoro ráno, kým sú ešte vypnuté radiátory a človeku v istom veku je už zima. Tak som bol pritúlený k sálavej žene a po rozume mi chodilo kadečo. Aj to. Áno. Presne to, na čo teraz myslíte. Ale nemyslite si, že bude nejaké pokračovanie čo vo vás prebudí sálavé teplo. Lebo v našej rodine je plot.

Moja žena musela po istom čase vyžarovať také intenzívne teplo, že až. Také, čo ma rozpaľovalo v predstavách aké máte teraz aj vy. Dvere boli zatvorené a plod našej lásky vo vedľajšej izbe čušal. Buď sa mu snívali pubescentské sny alebo len tak čušal ako voš pod chrastou aby bol ráno svätý pokoj. Alebo tak ležal ticho len preto, lebo radiátory boli ešte studené a plodu sa nechcelo vystrčiť nos do ranného chladu. Ešte je len v puberte a na sálavé teplo partnera má času dosť.

Ale v našej rodine nie sme len ja a moja žena a plod. Máme aj psa. Jazvečíka drsnosrstého. Je to slušne vychovaný pes. Do postele k mojej žene zásadne nechodí. Lebo je to zakázané. Do postele ku mne zásadne chodí, lebo to je síce tiež zakázané ale jeden na to nemá nervy každú chvíľu tú nemú tvár vyhadzovať z postele a tak tá nemá tvár vie, že to možno nevydržím a ustúpim. Ustúpim každý deň približne o piatej ráno. Alebo aj skôr. To neviem, lebo ustupujem v čase intenzívneho spania a to presne neviem kedy je. Ale faktom je, že teraz som bol na tej časti postele kde je to pre psa zakázané.

Sálavé teplo ma tak rozhorúčilo, že by sa medzi mňa a moju ženu už nedostala žiadna molekula vzduchu. Studeného a ani nijakého iného. Proste tak. Presne tak ako si to myslíte. Teda ešte trochu nie tak úplne ale už ma to akože omámilo. To teplo. A tak. A vtedy sa to stalo.

Medzi mojou a ženinou hlavou sa objavila hlava psa. A za hlavou sa medzi naše telá tlačilo chlpaté a dlhé telo jazvečíka drsnosrstého. Tlačilo sa do toho priestoru, kde už nebol žiadny voľný priestor. No nebudem naťahovať. Ten pes sa tam natiahol. Roztiahol sa medzi mnou a ženou a bolo po sálavom teple. Ten pes so sebou priniesol mrazivé molekuly ranného vzduchu. „No super“ povedal som a dodal: „toto je plot našej lásky“. „Volal ma niekto?“ ozvalo sa z vedľajšej izby. Volal plod. „Nie, ty si plod a toto patrilo plotu“. Bolo ráno.