po pismenku

 

Ja som TU nedávno písal o tom, ako mi žena nechala v chladničke paradajkovú polievku. To bolo tak: tú paradajkovú polievku si vyžiadala dcéra. Spolu so mnou bola aj v potravinách kúpiť ingrediencie. Normálne by ma poslali aj samého ale teraz nie. Moja žena a moja dcéra vedia, že ja neviem, čo je ingrediencia paradajkovej polievky. Na paradajkovej polievke mám rád len nastrúhaný syr a aj ten len v prípade, že ešte nie je v paradajkovej polievke. Je taká chvíľa. Asi pol minúty. Syr už je nastrúhaný, ale ešte nie je tam. Tak ten syr počas tej polminúty by som si dal. Ale nedám si. „To je do paradajkovej polievky“ povedia mi moje dve ženy a niekedy mi dajú po ruke. Tak ja vlastne ani neviem, či mám ten nastrúhaný syr rád, lebo som ho nikdy nejedol. Teda nastrúhaný syr som jedol, ale nie ten, čo je nastrúhaný do polievky.

Tak moja dcéra si objednala v sobotu paradajkovú polievku a ja som hneď vedel, že jej varia veľa. „Varíte jej voľajako veľa“ povedal som im, lebo som vedel, že lavór paradajkovej nezjedia. Lebo majú malé bruchá. Ja by som vzhľadom na svoje brucho zjedol, ale ja paradajkovú z princípu nejem. „Neboj tato“ povedala mi mladšia dcéra „dám si ju na raňajky“. Moja dcéra si dala na raňajky jogurt a potom si sadla do auta s mamou a odcestovali do Košíc. Mňa nechali v bratislavskom byte a ja som večer dostal hlad. A od vtedy mám večer vždy hlad.

Ja mám v chladničke jednu poličku. Je nás v byte viac a tak mám len jednu poličku. Na tej poličke by som mohol mať niečo pre prípad, že ma v noci prepadne hlad. Ale ja tam mám hrniec paradajkovej polievky. Ja som to tu už napísal ale to som vlastne nemal robiť. Ja keby som to tu nenapísal, tak normálne večer polievku vylejem do záchodu a dám si tam do tej vyprázdnenej poličky niečo na večerný hlad. Ale to som mal byť ticho a hotovo. Ale nie. Ja som asi od hladu napísal pravdu. A čo je ešte horšie niekto mi do komentárov napísal, že čo teraz poviem pani Popismenkovej. A to sa presne stalo. Moja žena si TO o paradajkovej polievke prečítala a včera mi zavolala.

„Nóóóóó?“ opýtala sa ma. „Čo nóóóó?“ odpovedal som. „No, čo je s polievkou?“ dodala žena a ja som chvíľu nedodal nič. Čo by som aj dodával? A potom som dodal: „No nič, je v chladničke“. „Nóóóóó“ povedala na to žena, ako keby sme už celý ten rozhovor nemali za sebou. „Čo nóóóó?“ odpovedal som. „No, čo s tou polievkou urobíš?“ dodala žena a ja som chvíľu nedodal nič. Čo by som aj dodával? A potom som dodal: „No nič, ostane v chladničke“. „Len aby“ povedala žena a ja som vedel, že je zle.

Čaká ma život v nočnom hlade. Moja polička v chladničke je navždy obsadená paradajkovou polievkou. Ja by som ju mohol zjesť ale nemôžem. Mohol by som ju povedzme zjesť nasilu ale to tiež nemôžem. Ja som úprimne povedané aj hľadal riešenie, ale riešenie nie je. Už teda skoro bolo. Ja som si povedal, že však dám do chladničky veľký syr a keď na mňa príde nočný hlad tak ho nastrúham toľko, že tá polievka bude ako omáčka. Ja teda ani paradajkovú omáčku nemám veľmi rád ale zase paradajkovú polievku mám ešte neradšej. Ale nedá sa.